Vyhľadávanie
Noam Chomsky – David Barsamian
Imperiálne ambície
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008
Preklad
Ľudia žijú s pocitom, že na konci druhého tisícročia sa vo väčšine sveta ukončilo odveké potláčanie ľudských práv, človek sa stal konečne slobodný a dostal do rúk reálnu možnosť ovplyvňovať chod spoločnosti. Oslava demokracie nás však zaslepila natoľko, že sme si ani nevšimli – a stále si neuvedomujeme –, že totalitarizácia vzťahov nevymizla. Naopak, iba sa zaodela do ťažšie rozpoznateľného odevu. Aspoň tak si to myslí autor mnohých politických bestsellerov Noam Chomsky. Hoci mnohí ho považujú za anarchistického socialistu, nemožno ho takto škatuľkovať. V najnovšej knihe Imperiálne ambície, zostavenej z rozhovorov s americkým novinárom Davidom Barsamianom, sa napríklad nebojácne zadrapí do takej svätosti, ako je všetkými velebený Marshallov plán. On ho totiž nepovažuje za akt „nepredstaviteľnej dobročinnosti“, ale vidí v ňom snahu „urobiť európske krajiny závislejšími od Spojených štátov“.
Chomsky je ostrým a výrazným kritikom americkej (najmä jej zahraničnej) politiky, ktorej imperialistické ambície sú natoľko ohyzdné, že sa najvyšší predstavitelia neostýchajú stúpať „komusi čižmou na krk“ a tvrdiť, že sa len bránia pred tými, ktorí ich chcú zničiť. Autor strháva masku taktike, ktorá ľudí vystraší a potom s pomocou „silného vojnového vodcu“ – teda prezidenta – hrôzostrašného premôže. Chomsky pranieruje paranoidný strach z okolitého sveta, ktorý nepochopiteľne nahlodáva duše všetkých Američanov, kritizuje nefunkčnosť americkej politiky, ktorá „spočíva v tom, že problémy väčšiny obyvateľstva začala považovať za okrajové“.
Výčitky však nasmeroval aj na Veľkú Britániu. Tonyho Blaira napríklad označil za propagandistického agenta Spojených štátov a Angličanom vyčíta, že hoci dostali „veľakrát tie najhanebnejšie kopance“, trvajú na americkom spojenectve, do ktorého vkladajú skúsenosti získané za celé storočia, keď „utláčali a vraždili cudzie národy“.
Noam Chomsky analyzuje spoločensko-politické dianie, ale neostáva len pri jeho neúprosnom kritizovaní. V jeho slovách je skryté aj riešenie problémov. Nejde však o zázračnú teóriu, ktorej realizácia by vyriešila všetky podstatné nedostatky. Zmenu totiž vidí v dlhodobom a náročnom procese. Jedine tak sa totiž mení a – ako sa s odstupom času ukazuje – aj menil svet.
Útla knižočka je rozhodne zaujímavá a inšpiratívna. Chomského názory síce nemusia všetkým čitateľom voňať, ale autor si neuzurpuje pravdu, ktorú by prednášal ako jedinú a správnu. On sám totiž vyzýva k „intelektuálnej sebaobrane“, k vnímavému i kritickému absorbovaniu dostupných informácií. Nemožno očakávať, že po prečítaní bude mať čitateľ jasný a ucelený prehľad napríklad v americkej zahraničnej politike, ale isto bude mať triezvejší pohľad na aktuálne aj historické udalosti. Bude múdrejší, lebo uvidí nové čriepky z komplikovanej mozaiky, bude múdrejší, lebo aspoň nahliadne na druhú stranu zdanlivo už dobre známej mince.
Filip Struhárik
