Vyhľadávanie
Piaty román Števy Opremčákovej nesie názov Každý má svojho Igora. Ide pravdepodobne o intertextový odkaz na muzikálové dielo Neila Simona, v slovenskom preklade Každý má svojho Leona, v ktorom sa dej krúti okolo exmilenca súčasnej priateľky ústrednej postavy.
Hlavnou hrdinkou príbehu je päťdesiatnička Tesa (Tereza) Zoldyová, ktorá opúšťa uponáhľaný právnický život a vracia sa do rodnej dediny s jasným cieľom: napísať pravý ľúbostný román. V staronovom prostredí stretáva tragikomickú plejádu ľudí. Sú to hrdinovia túžiaci po inom, lepšom živote, ku ktorému si však nedokážu nájsť správnu cestu, a tak využívajú to, čo sa im ponúka bez škrupúľ. V tomto panoptiku postavičiek dedinského spoločenstva vyniká najmä maliar Dan (Bohdan), jeho láska pomáha Tese zabudnúť na svojho Igora. Táto tajuplná, no pasívna postava je v diele neustále prítomná, autorka veľmi premyslene až v záverečných kapitolách odhaľuje jej vzťah k ústrednej hrdinke.
Román je vystavaný na protikladoch mesto a dedina, prostoduché charaktery verzus intelektuálne, majetnosť zoči-voči hmotnému nedostatku, jednoduché prostredie oproti exkluzívnemu, zároveň autorka s iróniou poukazuje na ich nedostatky. Tomu zodpovedá aj jazyk, kde stoja voči sebe hovorový štýl s nárečovými prvkami a spisovnosť.
Spolu s príbehom Števa Opremčáková prináša aj satirický pohľad na písanie kníh, vydavateľské zákulisie a praktiky predaja, pričom v slovenskej literatúre zorientovaný čitateľ dokáže jasne identifikovať konkrétne osoby a mená...
Kniha Každý má svojho Igora je príbehovo jednoduchá až banálna, ale živelnosťou a autentickosťou výpovede, vykreslením jednotlivých charakterov, znalosťou prostredia a obnažovaním hlavnej hrdinky dostáva príchuť úprimného čítania.
