Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2010
Preklad Karol Vlk
Mierne zavádzajúci podtitul Portrét capa bonannovského klanu môže v čitateľovi, neznalom mafiánskych pomerov, vyvolať dojem, že Tommy Karate Pitera bol vodcom klanu. Nebol. Stal sa ním, lebo to pre jeho hrozné výčiny nemohlo byť inak.
Desivosť tejto knihy spočíva najmä v uvedomení si, že to nie je fikcia, ale skutočnosť, ktorá pretrváva a obludne sa rozrastá. Úrad na boj s drogami (DEA) v USA založili roku 1973. Odvtedy sa veľa zmenilo. K horšiemu. Drogy sa dostali do celého sveta a krajiny, kde kedysi výraz droga vôbec nepoznali, sa stali najdôležitejšou prestupnou stanicou pre tento drahý tovar. Kto predáva drogy, má množstvo peňazí. Má aj množstvo tajomstiev, odkiaľ drogy získava a komu ich predáva, a je v jeho záujme a v záujme ďalšieho získavania peňazí, aby sa tieto tajomstvá nedostali na svetlo sveta. A ako hovorí Santo Traficante, mafiánsky boss z Tampy, „traja ľudia vedia udržať niečo v tajnosti len v prípade, ak sú dvaja z nich mŕtvi“. Obchod s drogami sa preto často rovná smrti.
Kniha Philipa Carla zobrazuje boj medzi DEA a bonannovským klanom, v ktorom sa navyše vedie nemilosrdná vojna o post hlavy klanu. Dej je zasadený do obdobia zhruba pred tridsiatimi rokmi a prelína sa so začiatkom nového tisícročia. Capo di tutti capi, v tomto prípade Joe Massina, má za sebou rozličné nekalé obchody a potrebuje sa zbaviť nepohodlných ľudí či nevítaných svedkov. Potichu vyvraždiť a bez stopy odpratať dvadsaťčlennú rodinu si však vyžaduje človeka, ktorý nielenže vie zabíjať, ale aj štvrtiť mŕtvoly, aby sa dali bez stopy pochovať. Musí to byť človek bez nervov, bez citov a bez svedomia, v perfektnej duševnej i fyzickej kondícii a podľa možnosti nenápadný. Klan takého človeka nájde. Je ním od detstva zakomplexovaný malý potomok Talianov, Tommy Pitera, ktorý sa ani v dospelosti nezbaví prenikavého vysokého „mikimausovského“ hlasu. Je mrštný a silný ako puma, v Japonsku si osvojil samurajské zmýšľanie, nepozná zľutovanie. Skrátka prototyp mafiánskej pravej ruky. „Keď Bonannovcom niekto prekážal a bolo ho treba poslať na druhý svet, poverili tým Piteru. Neuveriteľne precízne, vynachádzavo a zručne zariadil, že daná osoba zmizla. Ľudia umierali. Pitera sa ujal úlohy vraha, ako keď veľký herec pristupuje k role kráľa Leara alebo Macbetha, a dokonca, ak bolo treba, použil aj kostým.“ Pitera nemal priateľov, lebo ich všetkých pozabíjal. Nemal ani nepriateľov, lebo sa ho tak báli, že súhlasili, aby sa stal capom klanu.
Autor na základe skutočných udalostí vykresľuje psychiku a rozmýšľanie nielen Piteru, ale i Jima Hunta, vedúceho vyšetrovateľa. Rozoberá dôvody ich správania, pochádzajúce z detstva a vrcholiace u jedného v nemilosrdnom vraždení a u druhého v nemilosrdnom hľadaní spravodlivosti. Tá napokon zvíťazí...
