Vyhľadávanie
Jazyk kozmickej harmónie
Bülent Atalay
Matematika a Mona Lisa
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007
Preklad Roman Kečka
Aj keď už môže slovenského čitateľa priam unavovať ošiaľ menom da Vinci, Vydavateľstvo Slovart prichádza na knižný trh s týmto celkom netradičným, no pre mňa atraktívnym titulom. Turecký matematik a popularizátor vedy Bülent Atalay si kladie za cieľ opísať dejiny matematiky a musím priznať, že sa mu to darí miestami majstrovsky. Názov knihy síce hovorí o matematike a Mone Lise, čo však neznamená, že hovorí len o Leonardovej matematike. Vôbec nie. Leonardo je len akousi inšpiráciou na potulkách svetom matematiky od starovekých civilizácii až po súčasnosť. Predstavuje model dokonalého „súzvuku umenia a vedy“ – maľby, architektúry, sochárstva, hudby, matematiky, fyziky, biológie a konštruktérstva, model, ktorý je stále aktuálny, aj vyše polstoročia po da Vincim. Vedci a umelci dnes náruživo hľadajú styčné body svojich vyjadrovacích prostriedkov a zbližovanie oboch kultúr.
Matematika u väčšiny ľudí vzbudzuje bázeň, u niektorých odpor, no už Pytagoras svojich žiakov upozorňoval, že kniha prírody je napísaná v číslach – dnes by sme povedali v jazyku matematiky. Iný významný vedec 20. storočia, teoretický fyzik z Princetonu, pán Wigner skromne, ale s oduševnením priznáva, že „Zázrak vhodnosti jazyka matematiky na formuláciu zákonov fyziky je nesmierny dar, ktorému ani nerozumieme, ani si ho nezaslúžime“. Jazyk matematiky je niečo ako Prometeov oheň, vďaka ktorému sa pyšne čnejú do výšky architektonické skvosty sveta, používame výkonné počítače či tomografické prístroje a obdivujeme symetrické proporcie. Pri ňom sa „všetky dohady prepadajú do večného mlčania“ (da Vinci).
V prípade Matematiky a Mony Lisy treba vyzdvihnúť Atalayov jednoduchý a čitateľsky prístupný štýl, ale aj upozorniť na viaceré miesta v texte, ktorých význam sa posúva neželaným smerom vinou nepresného prekladu a kalí môj dojem z čítania, napr. „skúšané matematické modely“ namiesto overovaných, „obvod zeme“ namiesto obvod Zeme, „keď sa slnečná sústava nachádzala v súčasnej pozícii“ namiesto pozície, v ktorej sa nachádza v súčasnosti, „pohyblivé teleso“ namiesto pohybujúceho sa telesa (ide o formuláciu Galileovho pohybového zákona!), ľudský let namiesto let človeka a mnohé ďalšie!
Richard Cedzo
