Vyhľadávanie
Trnava, Miloš Prekop – AND 2012
Z literárneho hľadiska existuje na otázku položenú v názve knihy jednoznačná odpoveď: Áno! Muselo sa to skončiť presne takto! Lebo inak by nevznik la skvelá zbierka poviedok, a to by bol neodpustiteľný prehrešok voči slovenskej (a ktovie, možno i svetovej) literatúre. Problém z titulu diela však v sebe skrýva ešte jednu otázku: Kto za to všetko môže? Zohratý autorský tandem Pero Le Kvet a Remi Kloos, ktorý už spoločne „spáchal“ dva súbory „fajčiarskych“ poviedok, tentoraz pribral do tímu aj tretieho „statočného“ – Remiho švagra Sinišu Novaca, výborného znalca pomerov a ľudí na chorvátskych plážach (čo dokázal aj dvoma zväzkami Plážových poviedok).
Tematickej výstavby príbehov sa títo traja chopili naozaj statočne (ako inak, keď ide o troch statočných) a neobišli žiadnu oblasť ľudského života – v každej sfére sa predsa nájdu udalosti, ktoré sa mohli skončiť inak. Remi sa prejavil ako špecialista na pracovné problémy, kariérne (v)zostupy, ktoré stavajú ich aktérov do pozícií nepochopených outsiderov. Veď uznajte, byť hokejistom takmer svetového mena a uprednostniť profesijnú dráhu v krajčírskej dielni – to sa len tak ľahko neodpúšťa! Pero zasa dokáže citlivo zachytiť rôzne očakávané i neočakávané momenty, nepríjemné chvíľky, ktoré raz za čas postihnú každý manželský či milenecký vzťah, a niekedy z nich veru hrozí riadna katastrofa. Nestáva sa totiž často, že by sa vaša manželka postupne začala meniť na mačku, no keď k tomu príde, myslite na útek skôr, než bude neskoro… A do tretice, Siniša problematizuje dokonca takú príjemnú (a na prvý pohľad celkom neškodnú) záležitosť, akou je letná dovolenka v Chorvátsku. Aj tá sa však v okamihu môže zvrátiť v udalosť, ktorá zásadne zmení ľudský život. A preto si pred cestou na dovolenku treba osvojiť niekoľko nevyhnutných ponaučení, napríklad: ak vyslovene netúžite po tom, aby ste boli obesený na námestí, nech vám ani nenapadne predávať na chorvátskej pláži lacnú varenú kukuricu!
Podtitul knihy je veľmi výstižný. Napriek tomu, že (viac-menej) všetky príbehy sa končia tragicky, nedá sa pri nich nepousmiať nad absurdnosťou situácií. Zaujímavé zápletky v spojení s odľahčeným rozprávačským štýlom potvrdzujú, že toto autorské trio dokáže vytvoriť sympatické dielo, pôsobiace jednoliato, bez zbytočnej tematickej či štylistickej rozkolísanosti. Akoby ho písal jeden človek… A to je, myslím si, veľmi slušný výsledok spisovateľskej spolupráce – ten najlepší možný koniec pre zbierku poviedok, ktorá stavia predovšetkým na koncoch nešťastných.
