Vyhľadávanie
Minulý rok vyšla kniha Poviedky. Keďže autorom bol Pavol Rankov a sumarizovala jeho doterajšiu poviedkovú tvorbu, človeka mohli premknúť dva pocity: poviedkovým súborom vydaným po dvoch aktuálnejších románoch (Stalo sa prvého septembra…, Matky) chce autor uzavrieť tvorbu tohto žánru a už nič poviedkové nestvorí alebo poviedkovým súborom chce razantnejšie poukázať na charakter svojich poviedok, lebo sa chystá vydať nové, odlišné od predchádzajúcich, a takto lepšie zarezonuje v čitateľskej a kritickej verejnosti ich vzájomný kontrast. Vzhľadom na Rankovovu novinku Na druhej strane sa ukazuje, že ani jeden pocit nebol správny, ale úvaha nad nimi nemusí byť zbytočná.
Kniha Na druhej strane, a už to bolo v Knižnej revue spomenuté, má v rámci beletrie nezvyčajnú formu, na ktorú možno naraziť v slovníkovej literatúre: je obojstranná (má hnedú obálku uvádzajúcu poviedky z minulosti či mimo času, a z druhej strany tyrkysovú, za ňou sú poviedky zo súčasnosti). Autor na prezentáciách uviedol, že ju chápe ako rozlúčku s printovými knihami v ére e-kníh, čo je taký šibalský truc, pretože čítačky e-kníh obojstrannú väzbu nevedia adekvátne sprostredkovať – keď sa totiž pozriete na druhú stranu čítačky, nájdete tam akurát nápis Made in China. Rankov doplnil aj to, že knihu vydáva, lebo sa mu nazbieralo niekoľko poviedok a popravde, boli dosť rôzne, ani jedna časť by nemohla byť samostatnou publikáciou: takto sú spolu a ešte vyzerajú ako zaujímavý experiment. Človeka by mohli okamžite premknúť ďalšie dva pocity: významný slovenský autor dospel do typickej fázy významného slovenského autora, keď môže urobiť čokoľvek, aj tak už bude nemenne významný, alebo Rankov kamufluje a úlohou pilného recenzenta či kritika je odhaliť kamufláciu a poukázať na to, že Rankovova kniha je domyslená do poslednej čiarky. Takto to pri Rankovovi prosto chodí: vyvoláva rôzne pocity! Obávam sa však, že podobne ako pri prvých spomenutých pocitoch, aj pri týchto sa nakoniec ukáže, že nevedú k správnym záverom. A to je to! Neviem, z ktorej strany začnete čítať tieto poviedky vy. Napríklad prvá poviedka z tej hnedej strany je pavićovská a napríklad poviedka z tyrkysovej strany s názvom Strieľať psov je kongeniálna s poviedkami Ivany Dobrakovovej v novej knihe Toxo. Náznaky, významové udičky, domnienky, pocity! Myslím si, že Rankov je dôsledne racionálnym postmoderným autorom v celej svojej osobnej i textovej sémantike a jeho podstatnou tvorivou činnosťou je hra. Konkrétne: dekonštrukcia. Všimnime si, ako formou posledného diela a vyjadreniami o ňom dekonštruuje pojem kniha. Všimnime si, akým spôsobom búra cez seba konštrukciu autora: predtým vyšiel perfektne pripravený súbor doterajšej poviedkovej tvorby a teraz vychádza ďalšia kniha, nesúrodá… A všimnime si nakoniec nás, pretože sme tretím prvkom Rankovovej hry: my, čitatelia. Rankov píše v zásade iba jeden druh poviedky, detektívnu poviedku. Áno, v zmysle detektívnej kompozície sa dej stupňuje, motívy sa kumulujú ako supy nad zdochlinou, vždy sa zjaví detail, ktorý je napokon kľúčový a spätne mení celú perspektívu vnímania textu. (Mimochodom, vedec Tomáš Horváth doslov ku knihe Poviedky nazval Poetika pointy.) Ale to ešte nie je dôležité: „detektívka“ Pavla Rankova sa nerealizuje len v princípoch príbehu, zasahuje úroveň vzťahu autor-čitateľ. Autor zakóduje – a priznajme, je to majster metatextového, kontextového a v konečnom dôsledku spravidla falošného náznaku – do východiska druhý plán, ktorý postupne s celou hrôzou či absurditou zaplaví naše vnímanie. Ak čitateľ prepadne pocitom, stáva sa obeťou, ktorá sa pri čítaní celý čas vlastne mýli, buduje si interpretačné konštrukty, až kým nedorazí na záver, kde sa mu zrazu otvoria oči a všetko musí dekonštruovať. Poučenejší čitateľ sa však v tejto vzťahovej hre môže stať detektívom: prostredníctvom vyrozprávaných indícií zbadá cez presvitajúci text autorskú manipuláciu, čaká ďalší ťah či úder, až kým sa v závere spolu s autorom pousmeje. Volá sa to irónia a je to účinné. Rankov aj touto knihou pokračuje vo svojej hre, lebo na druhej strane potrebuje čitateľa!
