Recenzia
Ľudmila Marešová-Balážová
17.08.2015

Návrat do prítomnosti – Miroslav Búran

Tematika duševnej choroby je dominantná aj v prozaickom debute jablonického rodáka Miroslava Búrana Návrat do prítomnosti (Richard Lunter – KICOM 2015). Po troch básnických zbierkach a odbornej monografii o rodnej obci sa tentoraz pustil do románu, ktorý sa usiluje predstaviť rozpoltený svet schizofrenika a vyrozprávať ho jednoduchým jazykom, čo je trochu v rozpore s autorovým básnickým naturelom, hoci aj sem občas preniknú poeticky ladené pasáže.

Hlavnými hrdinami príbehu sú Ondrej a Juraj, kamaráti z detstva, ktorých cesty sa v dospelosti rozišli. Znovu sa v rodnom meste zídu až po rokoch za smutných okolností – Ondrej sa vracia domov po nevyjasnenom úmrtí člena svojej rodiny, rozhodnutý zistiť, čo sa naozaj stalo. Stretáva sa s Jurajovou bývalou priateľkou Lenkou, do ktorej bol kedysi zamilovaný, a vzťahy sa začnú zamotávať. Navyše všetko skomplikuje Jurajova duševná choroba. Nič však nemusí byť tak, ako sa na prvý pohľad zdá... Schizofrenik Juraj si totiž dokáže veľmi dôsledne zdôvodňovať svoje chorobou narušené vnímanie a z toho autor vyťažil námet pre časť príbehu. Jurajove chimérické predstavy vytvárajú samostatnú dejovú líniu, v ktorej zohrávajú dôležitú úlohu jeho vzťahy k ženám, ale aj prepracovaná kriminálna zápletka.

Román je napísaný jednoduchým jazykom, možno až príliš minimalistickým, s ojedinelými ohňostrojmi básnickej reči. Ten, kto pozná diagnózu a priebeh choroby, ktorou trpí Juraj, vie prečítať text s väčším porozumením a zaujatím než ten, kto o schizofrénii len počul v bežnom medziľudskom kontakte. Autorovi sa podarilo presvedčivo vystihnúť rozdiel medzi chimérami schizofrenika a reálnym životom a napätie udržiava do poslednej chvíle.