Neukojiteľná

Nosnou témou je akási predurčenosť ľudského osudu, ktorá vychádza z rodinných a sociálnych pomerov: „Detstvo je kaďa s olejom, do ktorej je človek ponorený po krk, sud so smradľavým olejom otca automechanika, v ktorom oťažie každá končatina a myšlienka, každý sen. Absolútna nemohúcnosť, neschopnosť pohybu, nemožnosť čokoľvek zmeniť. Detstvo je bezmocnosť obrovskej moci zázemia, ktoré si nevyberieš a ktoré ťa drví v pästiach pomerov.“ (nečísl.) A hoci sa autorka pokúša klásť si otázku, či sa Alica dokáže „zbaviť pocitu, že svoj osud nemá pod kontrolou a že jej slobodná vôľa je len ilúziou“ (nečísl.), už v úvode knihy ju sama vyvracia. 

Príbeh hlavnej hrdinky nie je až taký výnimočný, je však úprimne reálny. Alica vyrastá v zdanlivom nedostatku peňazí, lásky či pozornosti. Veľký podiel na jej traumách má hlavne matka. Nedokáže sa vcítiť do vlastnej dcéry a pochopiť ju. Namiesto prijatia a materinského citu nachádza Alica emocionálny chaos, chlad a odmeranosť. Vedomie, že matka ju nechcela, sa stáva zdrojom jej citového zmätku: „Možno keby v mojej mame nebolo toľko podvedomej snahy vybehať si ma z tela, nebola by som teraz taká pobehlica. Keby sa ma tak urputne nesnažila z tela vytriasť, nelipla by som tak veľmi na telách iných.“ (s. 5) Na psychickej pohode jej nepridáva ani vzťah rodičov. Cez deň je skľučujúci a plný hádok, v noci vášnivý a neukojiteľný. Za dverami detskej izby trápia Alicu bezsenné noci a nevoľnosť pri každom ich styku.

Ako dospieva, cíti sa čím ďalej tým viac nepochopená a zmätená. Nerozumie sama sebe. Bojí sa hriechu, a tak robí len veci, ktoré sú považované za dobré a správne bez toho, aby prihliadala na vlastné túžby. Spočiatku hľadá útechu v kostole a v spovedniciach a takmer nepretržite sa kajá zo všetkých zdanlivých prehreškov. Zrieka sa svojich pocitov, vyčíta si každé sexuálne vzrušenie a prehĺta rozpaky, ktoré v nej vyvoláva okolie. Neustále mlčí a otvoriť sa dokáže iba stránkam svojho denníka. Trestá sa za vlastnú prirodzenosť, telesnosť a potreby. Chce žiť tak, ako sa má, dobre, vhodne. Zároveň sa však túži vymaniť spod nezmyselnosti cirkevných pravidiel. Žiť. 

Keď sa Alici nepodarí nájsť útechu vo viere, začne ju hľadať v náručí mužov. Nedokáže si však vytvoriť fungujúci vzťah. Jej výber partnerov je kontraproduktívny. Spí s mužmi, ktorí ju nepriťahujú, súloží z pomsty, trucu, rutiny. Sex jej neprináša očakávané uspokojenie. Je naturálny, nudný, ničím výnimočný. Svoje potreby si tak Alica nakoniec najlepšie utíši sama. Dievča, ktoré bolo presvedčené, že len čistota tela a ticho kláštora ju môže ochrániť pred svetom, sa stáva ženou, ktorá až priveľmi lipne na telesných pôžitkoch. Cez sexuálne vzrušenie sa pokúša prijať a pochopiť svet, seba aj iných, byť ako oni, cítiť to, čo cítia oni. Jej túžba sa stáva neukojiteľnou a dosiahnutie orgazmu je jej jediným márnivým uspokojením v živote.

Paradoxom hlavnej postavy však je, že v skutočnosti ide o celkom inteligentnú, kreatívnu, rozhľadenú a hĺbavú ženu, no ktorej život je poznačený mnohými zlými rozhodnutiami s takmer fatálnymi dôsledkami. Alicino nízke sebavedomie a neschopnosť spraviť čokoľvek, aby svoju situáciu zlepšila, sú až nepravdepodobné. Ostáva uväznená v živote, ktorý žiť nechcela, a nedokáže sa poučiť z už cyklicky sa opakujúcich chýb. Akokoľvek sú však jej rozhodnutia iracionálne, sú pochopiteľné, pretože vychádzajú z neustálej frustrácie a pochybností. Ale práve to je tým, čo na tejto knihe dokáže zaujať – nevysvetliteľná zvedavosť, ako to celé dopadne.