Nielen ľudia majú svoje dejiny

Písať o dejinách ľudskej spoločnosti nie je nič nezvyčajné. Pre historikov, archeológov, humanitných a spoločenských vedcov ide doslova o denný chlieb. Nápad previesť čitateľa históriou vodného obalu Zeme je však inovatívny a treba uznať, že aj odvážny. Juraj Činčura vo svojej najnovšej knihe dokázal, že jeho realizácia môže dopadnúť na výbornú.

Aj keď by recenzia mala byť v prvom rade vždy o predkladanom titule, predsa len si dovolím v krátkosti vyjadriť vlastnú skúsenosť. Ako človek, ktorý patrí do prvej skupiny vedcov spomenutých v perexe, som totiž pri pohľade na titul História oceánov očakával zaujímavé rozprávanie o stáročnej ľudskej snahe skrotiť nepoddajné slané vodné plochy. Na svoje veľké prekvapenie som však už po pár riadkoch pochopil, že prvotné oča­kávania neboli adekvátne.

Ľudským pokusom o podmanenie vodného obalu Zeme síce autor venoval nutnú pozornosť, avšak ide len o jednu z dimenzií nesmierne kom­plexného obrazu, ktorý priniesol. Napokon, vek Zeme sa ráta na miliardy rokov a ľudská prítom­nosť na nej je len maličkou kapitolou.

Schémy na franforce

Juraj Činčura vo svojom texte vyvracia učebni­covú predstavu o usporiadaní zemských oba­lov, ktorá na prvý pohľad pripomína starostlivo pripravený tortový korpus. V skutočnosti ide o búrlivý priestor, kde dochádza k interakciám s radikálnymi dôsledkami. Tak sa napríklad vodná poleva pretlačí do hlbín korpusu, ktorý však vyrovná skóre prerazením kontinentálnej polevy odspodu.

Metaforický úvod sa čoskoro premení na od­bornú, ale zároveň ľahko čitateľnú rozpravu o pôvode vodného povrchu Zeme či o rozdiel­nom veku oceánov, ktorý výrazne odzrkadľuje aj v nich prebiehajúce procesy. Ani v týchto geologických pasážach nechýba ľudský faktor, hoci na zemských procesoch nemá ani štipku zásluh. Mnohým priekopníkom však spoločnosť vďačí za vedomosti, ktorými disponuje. Čitateľ sa tak napríklad dozvie, že Alfred Wegener, pô­vodca teórie kontinentálneho driftu, paradoxne vôbec nebol geológ, aj to, že sa mu jeho vášeň pre výskum stala osudnou.

Voda a duchovný svet

Obdivuhodnú interdisciplinaritu obsahu podčiarkujú kapitoly venované úlohe vody v duchovnom vnímaní človeka. Autor opisuje vzťah k vode a jeho prepojenie na spiritualitu od najstarších civilizácii až po súčasné africké kmene, ako sú Balobedovia, ktorých panov­níčka (výhradne žena) nesie titul Dažďová kráľovná Modžadži, alebo severoamerických pôvodných obyvateľov, ktorí veria, že voda parného kúpeľa očistí nielen telo, ale i dušu.

Významnú úlohu zohráva voda aj v dejinách najväčších monoteistických náboženstiev. Napokon, bola to potopa, ktorá vyhubila celé ľudstvo až na spravodlivého Noácha a Mojžišov príbeh je previazaný s vodou už od chvíle, čo ho objavila faraónova dcéra v košíku na Níle. Pôvodné grécke slovo pre krst, ktorým sa člo­vek stáva kresťanom, zas znamená „ponoriť“, čo odkazuje na pôvodnú formu tohto obradu.

Aktuálnosť a dôležitosť

Titulu sa okrem mnohých iných pozitívnych hodnotení nedá uprieť jeho aktuálnosť, pri­čom História oceánov je knihou dneška hneď v dvoch rovinách. Poznanie, ktorým čitateľa obohacuje v statiach venovaných súčasným oceánom a moriam, umožňuje lepšie pochopiť a porozumieť dôvodom, prečo sa Zem správa na určitých miestach búrlivo a nepokojne, za­tiaľ čo inde si interakcie na morskom dne i pod ním obyvatelia vôbec neuvedomujú.

Okrem toho je však príspevok k historické­mu vývoju vodstva a Zeme ako takej dôležitým nástrojom na uvedomenie si devastácie, ktorú planéte prináša konzumný štýl života človeka. Príbeh Zeme a vody na nej ďaleko presahuje časové rámce ľudskej civilizácie. A hoci sa človek zjavne nemieni vzdať žezla a koruny, predsa len by mal vládnuť s ohľadom na pla­nétu, bez ktorej by bol náš život nemysliteľný.

Záverom už len jedna kritická poznámka, či skôr vyjadrenie nesúhlasu s autorom. Ten v úvode pozýva čítať každého, kto túži po geograficko-ge­ologickom priereze dejín vôd a varuje kohokoľvek, kto by čakal čosi iné. Sám som patril do druhej kategórie a napokon musí vyjadriť spokojnosť, že ma to neodradilo hneď na začiatku. Pri kvante zaujímavých a podnetných poznatkov zo širokého spektra vedeckých disciplín, ktoré som v priebe­hu čítania získal, by to bola veru škoda.

Oliver Zajac je historik a publicista, pracuje v Historickom ústave SAV v Bratislave.