Normálna kniha o dobre

Už samotný názov, anotácia na zadnej strane („Ocko raz povedal, že kresťania majú byť soľ zeme…“) a vydavateľstvo (Spolok sv. Vojtecha) signalizujú, že text preniknú náboženské motívy a významy. Akú to má ,,šťavu“ v beletrii pre deti a mládež? Unesú plecia malého základoškoláka literárne sprostredkovanú podstatu viery v Boha?

Ľudské dobré skutky

Peter, rozprávač príbehu, je dieťaťom veriacich rodičov, chodí na náboženstvo a modlí sa. Jeho rodinná situácia sa odhalí hneď na začiatku – jeho otca uniesli, keď so svojím tímom pomáhal v Sudáne kopať studne; mama, zrejme v poslednom trimestri tehotenstva, zostala s Petrom sama doma. Najintenzívnejšie ho teda teraz charakterizuje bolesť a smútok. A z tých vyplýva jeho túžba po pomste. Podobenstvo o dobrom samaritánovi, ktorého interpretáciu si vypočuje na hodine so sestrou Johannou, ho má však, naopak, viesť k dobrým skutkom. Tie, ktoré koná on (daruje novej žiačke, moslimke, svoju desiatu), sa mu zdajú príliš drobné, hodnotovo ich porovnáva. „Tóno zachránil ľudský život, to je najlepší dobrý skutok. Koľkokrát by som musel ponúknuť Badii desiatu, aby sa to vyrovnalo zachránenému životu?“ (s. 53)

Spolužiaci mu poskytujú priestor, v ktorom sa učí prijímať či neprijímať názory druhých, hľadá svoju úlohu ako kresťan, ukazuje svoj charakter. Spolužiak Tóno napríklad na prvý pohľad reprezentuje iba tupú zlobu a ignoráciu. Peter však spomenie aj jeho úžasnú pohotovosť pri záchrane porezaného spolužiaka a dokonca práve Tóno sa zachová pokojne a bez zlosti, keď mu Peter pokazí dron, ktorý mu Tóno dovolil použiť, hoci bolo veterno. „Kto ťa zavolal púšťať dron, aj keď je silný vietor? Ja! (Tóno, pozn. D. M.) Kto ti navrhol, aby si robil slalom medzi stromami, hoci to máš prvýkrát v rukách? Ja!“ (s. 61)

Novej žiačke zo Sýrie, o rok staršej od Petra, sa neprihovorí prvý, aj keď cíti, že by to ako kresťan mal urobiť automaticky. K tomuto kroku ho inšpiruje až prirodzená dobráckosť jeho najbližšieho kamaráta, „dobromyseľníka“ Mareka. „V našej triede je Marek najslanšia soľ zeme, a to nechodí na náboženstvo.“ (s. 27) Rankov tu nesilene primiešava osudy detí z cudzích krajín (Sýria, Ukrajina) i pamätníčky holokaustu. V rovine nabádania detí k tolerancii a dobrým skutkom príbeh nie je ani prvoplánový, ani mravoučný. Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán tak napriek svojej jednoznačnej kresťanskej identite neprispieva k titulom s didaktizujúcim vyznením. (Rehoľná sestra prirovná svoju časť habitu na hlave k hidžábu moslimiek, aby stlmila vonkajšiu rozdielnosť a posilnila navonok skrytú podobnosť.) Buduje svoju dramatickosť situačne, postupne, presne deň po dni. 

Denník plný nádeje

Text má formu denníka. Motiváciou zapisovať si každodenné udalosti je „nenormálny“ pobyt ocka v Afrike. Píše si denník, ktorý chce darovať otcovi, keď sa konečne vráti. Všetko, čo zažíva, sa tak stáva extrémne dôležitým materiálom, dokonca až zdrojom nádeje. Zároveň sa tým napĺňa to kresťanské večerné spytovanie svedomia. Vedome si „upratuje“ myšlienky v hlave, analyzuje, čo mohol urobiť a prečo to neurobil. „Rozmýšľam, či sa za dobrý skutok dá považovať aj to, že som dievčaťu v hidžábe ponúkol polovicu desiatej, hoci si ju nezobralo, takže sa vlastne nič nestalo.“ (s. 33)

Veľmi trefná je Petrova fixácia na opozitá normálne/nenormálne. Hra s ich významovou šírkou autenticky zapadá do jazykového a obsahového sveta desaťročného chlapca, ktorý začína korigovať vlastné myšlienky a hodnotenia. Ich rôzne definície oživujú rozprávanie a skúmajú Petrove hodnoty. (Normálny a nenormálny pobyt otca v Afrike – dobrovoľný a nedobrovoľný; taktiež obyčajné vs výnimočné a pod.)

Ilustrácie Petra Lička v pastelových farbách zobrazujú prirovnania, situácie, ktoré si dieťa pri čítaní predstavuje (otcovo chrápanie prirovnané v texte k napodobovaniu leva – spiaci lev s ľudskými nohami trčiacimi spod otcovej periny atď.) a dotvárajú Petrov svet, ešte miestami naivný, no so zmyslom pre pravdu a ľudskosť.