Vyhľadávanie
Inger a Lasse Sandbergovci
O malej Aničke
Bratislava, Buvik 2005
Preklad Milan Žitný
Knižky bez obrázkov sú nudné, ako hovorí Alica v krajine zázrakov, ale nie všetky knižky s obrázkami sú zábavné. Ak obrázok prezradí viac ako text, stráca sa tajomstvo a čitateľ prichádza o zábavu. To určite neplatí o obrázkovej knižke O malej Aničke. Autorom sa podarilo vyrozprávať dva jednoduché príbehy vo vzácnej symbióze obrázkov a textu. Dej sa odvíja v rytme listovania. Na každej strane je jeden obrázok a k nemu jediná veta. Vetu za vetou, obrázok za obrázkom sa plynule rozbaľuje tajomstvo Vianočného darčeka pre Aničku. Hravosť knižky umocňuje, že druhý príbeh – Kde sú Aničkine veci – si čitateľ listuje z opačnej strany knižky. Dieťa sa nielen učí pomenúvať predmety vo svojom okolí, ale zároveň si pri listovaní cibrí postreh a učí sa poriadkumilovnosti. Pravidelným opakovaním oznamovacej vety ,,Anička má...“ (predmet sa vždy mení) a otázky ,,Ale kde?“ sa dieťa naučí, že všetky veci majú svoje miesto, ktoré im určujeme my. Ich miesto môže ľubovoľne meniť. Kladením otázky ,,Ale kde?“ si dieťa uvedomuje, či určilo predmetu správne miesto, či by ho tam automaticky hľadalo. Vlastne sa učí logickému usporiadaniu predmetov, teda svojho sveta.
–báb–
