Vyhľadávanie
Zbigniew Nienacki
Pán Tragáčik a ostrov zločincov
Preklad Peter Čačko
Bratislava Ikar 2006
V štvrtom príbehu série hlavný hrdina konečne získava právo nosiť svoju prezývku pán Tragáčik. Mladý milovník dejín umenia zdedí po strýkovi okrem detektívnej žilky aj škaredé auto, v ktorom je vmontovaný motor zo superrýchleho Ferrari. Auto je navyše obojživelné...a hrdina sa na ňom vydáva na cestu za dobrodružstvom. Nemusí ísť ďaleko, len kúsok od Varšavy, veď dobrodružstvo možno zažiť všade. Pod kapotou auta „zo západu“ (strýko Gromillo opravil havarované vozidlo istého Taliana) sa skrýva túžba po čomsi zvláštnom, čo sa vymyká realite. Tá sa prenáša aj na hrdinu, nechce uniknúť realite, len chce zažiť čosi nezvyčajné. Stačí mu na to aj dobre známe prostredie. Dej sa odvíja v povodí Visly, na ostrove a v blízkom mestečku. Tam kdesi vraj statkár Dunin ukryl zvyšky zbierky vzácnych historických pamiatok. Pokojné mestečko však vtedy bolo pohraničným rajom pašerákov s alkoholom a kraľovala v ňom banda lupičov. Tí našli poklad, no skôr, než si ho stihli užiť, obkľúčila ich polícia a zachránili sa len dvaja z nich. Poklad zmizol. Uplynulo pätnásť rokov a na brehu Visly stojí oproti ostrovu tábor antropológov, ktorí robia vykopávky. V blízkosti stanujú harceri, do mestečka prichádza pán Tragáčik a ešte dvaja iní muži. Niežeby boli tajomní sami osebe... ale záhada sa k nám vkráda, pomaly, postupne, nenásilne, potichu. Pán Tragáčik sa krajom túla viac-menej nezáväzne, dovolenkuje, nadväzuje kontakty a postupne sa „vnára do kraja“. Postavy balansujú na hrane veselého a vážneho, na hranici extrémov. Vysvitne, že vodca bandy lupičov je menovcom pradávneho zbojníka, o ktorom sa traduje mnoho hrôzostrašných historiek. Takmer démonická temnota je vzápätí presvetlená pútavo, jednoducho, no presnými informáciami o historickom pozadí.
–mf–
