Recenzia
03.06.2005

Poetika a politika. Umenie a päťdesiate roky – Jelena Paštéková a kol. - Sprievodcovia divadlom

Sprievodcovia divadlom

Sprievodcovia divadlom

Jelena Paštéková a kol.

Poetika a  politika. Umenie a päťdesiate roky

Bratislava, Ústav slovenskej literatúry SAV – Slovak Academic Press 2004

Kolektívna vedecká monografia Poetika a politika. Umenie a päťdesiate roky, ktorá vznikla pod vedením Jeleny Paštékovej (autori Jan Pešek, Jelena Paštéková, Vladimír Petrík, Štefan Drug, Mária Kusá, Soňa Šimková, Ján Jaborník, Jana Bžochová-Wild, Nadežda Lindovská, Zuzana Bakošová-Hlavenková, Martin Ciel, Václav Macek, Vladimír Mlčoušek, Juraj Lexmann), reprezentuje spoluprácu viacerých ústavov SAV (Ústav slovenskej literatúry, Ústav svetovej literatúry, Historický ústav, Ústav hudobnej vedy) s vysokými školami (Divadelná fakulta VŠMU, Filmová a televízna fakulta VŠMU). Okrem štyroch literárnych vedcov na projekte participovali odborníci z oblasti všeobecnej histórie, divadla, filmu, televíznej tvorby a hudby.

Z hľadiska dotykov umenia a totalitnej moci predstavujú päťdesiate roky materiál plný vnútorného dramatizmu, ktorý určoval represívny politický diktát (estetická  normotvorba socialistického realizmu) a nedokončená liberalizačná vlna. V období čiastočného uvoľnenia pôsobili aj umelecké diela ako subverzia socialisticko-realistického kánonu, ale tiež odľudšteného politického systému. Východiskovým bodom výkladu a jednotlivých interpretácií je ruptúra historickej, estetickej a umeleckej kontinuity slovenskej kultúrnej tradície.

Pätnásť štúdií monografie sa zameriava na „zakladateľské“ obdobie socialistického realizmu u nás, odlišujúce sa od neskorších období koncentrovanosťou ideológie, normotvorbou a psychickými a fyzickými represiami.  Napriek unitárnemu, mocensky presadenému modelu sa ukazuje, že umenie ako systém sa aj za takýchto podmienok vyznačovalo istou elastickosťou, ktorá bola schopná čiastočne vyrovnávať a „spracúvať“ tlak direktívne šíreného kánonu.

Po období informačne orientovaného výskumu deväťdesiatych rokov, zameraného na skrytý život inštitúcií a heuristické sondy do archívnych materiálov,  prehodnocujúce skreslený výklad povojnovej histórie, nastal čas na jemnejšiu diferenciáciu  prístupu k umeniu päťdesiatych rokov.