Vyhľadávanie
Bratislava, Regent 2011
Rozsiahly román – fikcia postavená na vymyslených príbehoch fiktívnych postáv – známeho spisovateľa Bystríka Šikulu, z rýdzo našského prostredia hlavného mesta a Mestečka, je až po okraj plný napätia, vnútorných víťazstiev i prehier, manželskej i mileneckej erotiky, bolestivých rozchodov, ale aj nezištného priateľstva a vrátenej dôvery. Príbeh literárneho redaktora, kritika a začínajúceho spisovateľa „potĺkajúceho sa v literárnej brandži už desať rokov“ sa začína druhý rok po novembrovej revolúcii. Dej rýchlo naberá na tempe a postupne sa z neho stáva strhujúci kolotoč udalostí, prichádza priam liečba šokom, puntičkársky stvárnená podrobná kronika spoločných životných príbehov vystupujúcich postáv, dôsledná (zručne vytýčená i remeselne zvládnutá) formálna i obsahová konštrukcia, meniaca sa plynutím deja až na dekonštrukciu rodinného života. Katarzia (o)písaním. Stará dobrá jednota formy a obsahu, veď hlavnou postavou románu je literárny redaktor a autor. Načas unikajúci zo zauzľujúceho sa gordického uzla vlastného rodinného i profesionálneho života za pedagogickú katedru a medzi internátne steny…
Najmä očista písaním trčí zo Šikulovho románu tak výrazne, že sa o ňu nedá uškrabnúť. Možno málo, máličko, no určite tak, aby sme si všimli kvapku krvi vytekajúcu z malej ranky a uvedomili si, čo ju spôsobilo. Šikulov presvedčivý text a jeho obsah. Verím, že aj o to autorovi ide. Upútať, vtiahnuť medzi riadky textu tak hlboko, aby čitateľ hľadal podobnosti (svojho príbehu a prečítaného), porovnával a (možno) vyvaroval sa chýb, ktorých sa nedokázal vyvarovať hlavný hrdina. Tvrdiaci napríklad aj to, že „zlá skúsenosť tak ako každá skúsenosť je neprenosná…, ale cudzia je pre nás iba dovtedy, kým sa v nej nepremietne aj náš príbeh…“
Z najnovšej Šikulovej knihy mi zavoňalo santalové drevo a trochu ma premkli i objatia mŕtvych otcov. Predovšetkým však potešil svieži literárny štýl a typicky chytľavé rozprávačstvo. Ako aj potvrdená schopnosť posunúť subjektívny príbeh do prekvapivo objektivizujúcej polohy životov našich každodenných. Priam sa chce napísať, že v knihe nájde kúštik života každý, čo mal v novembri 1989 na chrbte viac ako dva krížiky a žije dodnes so všetkými plusmi a mínusmi.
