Vyhľadávanie
Kate DiCamillo je obľúbenou autorkou detských kníh. Jej knižní hrdinovia si získali mnohých čitateľov, dočkali sa sfilmovania, jej kniha The Tale of Despereaux (v českom preklade Příběh o Zoufálkovi) získal medailu Newbery. Kniha Eduard a jeho zázračná cesta sa stala víťazom ceny Boston Globe-Horn Book a Knižnica Kongresu Spojených štátov v roku 2014 a v 2015 ocenila Kate DiCamillo vymenovaním za ambasádorku literatúry pre mladých ľudí. V slovenskom preklade jej okrem Kúzelníkovho slona vyšla aj Flóra a Odyseus (2014), Eduard a jeho zázračná cesta (2014) a Raymie Nightingalová (2017).
Kúzelníkov slon je rozprávka o chlapcovi-sirote Petrovi Augustovi Ducheneovi, ktorý mincu svojho opatrovníka namiesto nákupu chleba a rýb minie na návštevu stanu veštice. Od nej sa dozvie, že jeho sestra nie je mŕtva, ako si myslel. Prekvapí ho však odpoveď na otázku, ako ju nájde. Odpoveď: slon. V ten večer na vystúpení v mestskej opere kúzelník pričaruje slona, ktorý sa prepadne z neba cez strechu.
Peter je v knihe hlavnou postavou, no autorka sa zameriava aj na mnoho ďalších ľudí a aj jej obľúbených zvierat. A v tom spočíva aj štruktúra celého príbehu, v rozdielnych mikropríbehoch, ktoré sa postupne zbiehajú a prelínajú: kúzelník, žobrák so psom, kamenár, chlapec a jeho sestra, komorník veľkomožnej pani, mníška, policajt a jeho žena a, samozrejme, aj slon. DiCamillo vykresľuje zdanlivo nepodstatné postavy, ktorých príbehy v závere knihy krásne poskladá ako puzzle.
Rozprávka je písaná starosvetsky, lyricky a stručne. Tempom aj posolstvom pripomína Coelhovho Alchymistu. Postavy sa správajú tak, ako sa v rozprávke patrí, tajomne až magicky, niektoré sú nečakane múdre (komorník), iné komické (grófka s pánom manželom). Humor je veľkým osviežením a odľahčením dojemného príbehu, ktorý tak neupadol do patetickosti.
Jedine slon nedostal svoj priestor, čo je škoda, lebo je hlavnou indíciou Petrovho hľadania sestry a spojivom všetkých ostatných príbehov. Nevieme, odkiaľ prišiel, nevieme, či sa pri páde cez strechu nezranil. Vlastne o jeho páde s výnimkou škaredého zranenia ženy, na ktorej pristál, sa autorka nezmieňuje. Ani o tom, ako ho kŕmili, ani ako vnímal hordy návštevníkov, keď sa stal miestnou atrakciou. Slon sa stal pre autorku zaujímavým iba vtedy, keď slúžil príbehu.
Spisovateľka nám nerozpráva iba očarujúci príbeh, ale aj podsúva zaujímavé otázky a myšlienky. Mníška: „Všetky božie stvorenia majú mená, bez výnimky. Tým som si úplne istá, o tom niet pochýb.“ Prečo je meno dôležité? Boli by sme azda niekým iným s iným menom? Alebo: „Leo Matiene mal dušu básnika, preto veľmi rád kládol otázky, na ktoré nejestvovala odpoveď. Rád sa pýtal: Čo ak? a Prečo nie? alebo Je to možné?“ Veštica a jej múdra rada: „Možno si si to ešte nevšimol, ale pravda sa ustavične mení.“ A najobľúbenejšia od kúzelníka: „Kúzla sú vždy nemožné. Začínajú sa a končia nemožným, a aj medzi tým sú nemožné. Preto sú to kúzla.“
Kniha je krásne ilustrovaná staromódnym spôsobom, ktorý ešte viac prispieva k snovej atmosfére príbehu. Výtvarníčka Yoko Tanaka si naštudovala architektúru a odevy zo začiatku 19. storočia a jej jemné tmavosivé obrázky dotvárajú ponurú a mrazivú atmosféru mesta a zvýrazňujú dojemné chvíle. Kúzelníkov slon je detská kniha, ale je veľmi príjemná aj pre dospelých. Veľmi dobre sa číta nahlas, ideálne večer pred spaním. Je to osviežujúci a magický príbeh lásky, súcitu, sily viery a odpustenia, dôležitosti rodiny a hlavne je to príbeh o nádeji.
Lucia Jančovičová
