Prižmúrenými očami - Ľubica Somolayová - Pohyb v každom slove

Pohyb v každom slove

Pohyb v každom slove

Ľubica Somolayová: Prižmúrenými očami, Bratislava, Ars Poetica 2007

  Každý básnický debut vyvoláva v čitateľskom a kritickom povedomí prirodzenú zvedavosť. Výnimkou nie je ani prvá zbierka Ľubice Somolayovej (1979). Jej titul Prižmúrenými očami evokuje skôr stav snívania či subjektívneho pretvárania skutočnosti, autorka však programovo preferuje „realistickú predstavu priestoru“.

  Knižka obsahuje 19 voľne zoradených básní a zaujme už svojou obálkou s ornamentálnymi motívmi ruže a obopínajúceho rastlinstva. Napokon tento motív nie je náhodný, v básni Rastlinná úzkosť akoby bola zakódovaná základná vlastnosť Somolayovej poézie. Skúma zákonitosti neustáleho pohybu, vírenia a prúdenia na povrchu a najmä pod ním. Ostražitosť vnímania a jej osobitý pohľad sú napojené na prírodné javy. V tejto výrazovej pozícii je aj najpresvedčivejšia.    

  Somolayovej poetika vychádza z dynamickej priamočiarosti a nenásilného stretu kontroverzných línií. Túži „aby súvislosť bola pocítiteľná fyzicky“. Nechce, aby jej výpoveď šuchotala papierom, ale otvorene priznáva aj riziko „nadrobno rozomletej abstrakcie“. Avšak abstrakciou upadá jej básnický jazyk miestami do neohybnosti, čím slabne aj myšlienkové zázemie. Podporuje to aj väčší výskyt cudzích slov – také básne neobsahujú konkrétny zmyslový impulz, básnický náboj a iskrenie...

  Napriek výhradám, nemožno autorke uprieť pozorovací talent, tendenciu s akou prekonáva ľahostajnosť a zaužívané stereotypy: „Zúrivo sa domáham / naplnenia / základných podmienok / rozvíjania fantázie // Domáham sa pokoja / Domáhaš sa dramatického zvratu“. Vanie z nich polemický rozpor, napätie a zásadné stanovisko. Toto treba vyzdvihnúť, napokon silácke pózy a gestá sa v poézii dešifrujú veľmi rýchlo. Druhý akcent, ktorý výrazne podčiarkuje Somolayovej debut, je dráždivá naliehavosť a aktuálny nepokoj dopadajúci na čitateľa ako drobný dážď. Ak takáto výpoveď núti čitateľa klásť si neodbytné otázky, potom pre autora je to dobré znamenie.   

  Básnickú zbierku Ľubice Somolayovej prijímam s otvoreným prísľubom, aj keď trochu s opatrnosťou: až jej druhá knižka bude okamihom pravdy. Už teraz ju netrpezlivo očakávam.

Miroslav Brück