Vyhľadávanie
Revitalizácia kultúrnej tradície v literatúre
Nitra, Filozofická fakulta UKF 2009. Editorky: Marta Keruľová, Silvia Lauková
Príspevky venované analýze umeleckých textov (najmä) staršej slovenskej literatúry, ktoré sú sprístupňované v nami nazeranom zborníku, majú ambíciu nielen podať aktuálne pohľady humanitných vied na dobový význam literárnych pamiatok, ale najmä upozorniť na ich umelecký a spirituálny potenciál, ktorý sa premieta na ploche viacerých storočí. Ich autori tak robia s ohľadom na európske duchovné prúdenie od stredoveku až po dnešok. Ivo Pospíšil upozorňuje, že ruská a česká literatúra sú reprezentované dvomi typmi revitalizácie: ruská priamym jazykovým a štýlovým nadväzovaním na minulosť, česká ideologicky podloženou jazykovou štylizáciou v situácii, v ktorej je bezprostredná nadväznosť nemožná. Peter Liba vysvetľuje, že sakrálno nemožno stotožniť s cirkevným posvätným, lebo ono sa netýka len kresťanstva, ale aj kultúr predkresťanských a nekresťanských. Marta Keruľová na príklade symbolu a alegórie upresňuje, že stredovek žil v presvedčení, že veci presahujú ďaleko do transcendentna. Exemplum preto predstavuje žáner, v ktorého výstavbe ide o vedome kombinovaný synkretizmus. Myslenie humanizmu malo už inú orientáciu. Fakt a fikcia sa v ňom predkladali v systematickej diferencovanosti. V nasledujúcej epoche ale barokizácia stredovekých konštánt viedla k pátosu. Neznamená to, že barokový text je preto nehodnotný. Keruľová upozorňuje, že jeho hodnotu nemožno vidieť v jeho realistických detailoch, ale výlučne v dobovom spôsobe výstavby textu. K nemu patrí aj topika, ktorá sa už od stredoveku vníma ako príznak literárnosti. Erika Brtáňová jeho analýzou zistila, že Maurova legenda tak predstavuje vznešenú formu súvekej prózy. Zuzana Kákošová nazerá na recepčné stereotypy obrazu Turka v staršej literatúre. Jej záujmom je analyzovať relatívnu premenlivosť vnímania iného v renesančnej a barokovej poézii. Relatívnou premenlivosťou sa zaoberala aj Ľubica Blažencová, ktorá skúmala parafrázy žalmov v diele Vavrinca Benedikta Nedožerského. Porovnaním jeho parafráz s parafrázami Nedožerského súčasníkov v nich zistila výraznú mieru autorskej originality. Kontinuitou sa zaoberá aj Silvia Lauková, ktorej príspevok približuje transfer duchovných piesní medzi Cantus Catholici a Jednotným katolíckym spevníkom. Helena Májeková inovatívne vykladá Maginovu Apológiu nie ako dokument, ale ako monument, polysémantický text, otvorené dielo, ktoré je potrebné interpretovať v kontexte iných kníh, tém, motívov. A to v čase, aj v priestore. Čas a priestor v ideologickom zrkadle sú limitmi, s ktorými pracuje Dušan Teplan v príspevku Ideológia a minulosť: marxistické čítanie romantizmu. Jeho postrehy o spôsoboch ideologického prispôsobovania si minulosti v komentároch slovenských kritikov a historikov, zameraných na reflexiu a osvojenie si odkazu romantizmu, sú inšpiratívne. Inšpiratívnymi sú, samozrejme, aj viaceré z myšlienok v príspevkoch, ktoré sme nespomenuli. Zborník Revitalizácia kultúrnej tradície v literatúre má široký záber: Magda Kučerková nás oboznamuje s konštituujúcou prózou španielskej literatúry, s dielom Celestina (1499), Vladimír Palkovič spúšťa svoju interpretačno-reflexívnu sondu do postily Alexandra Máčaja Chleby prvotín, Anna Matuláková sa zaoberá tvorivou interakciou literatúry a folklóru v žánri legendy, Svorad Zavarský nazerá na dizertácie Martina Sentivániho, Jozef Ďurica predstavuje koncepciu Katolíckeho teologického slovníka, Katarína Žeňuchová nárečové zbierky Samuela Cambela a Jozef Brunclík žalmové variácie v poézii Jána Motulka. Na záver je preto možné povedať, že všetky príspevky majú schopnosť osloviť záujemcu o poznanie revitalizácie našej kultúrnej tradície. Veríme, že zborník si nájde svojich čitateľov.
Peter Mráz
