Vyhľadávanie
Románské umění
Architektúra – Sochárstvo – Maliarstvo
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Románske umenie poznáme ako prvý umelecký sloh, ktorý výtvarne a myšlienkovo zjednotil stredovekú kresťanskú Európu. Filozofia kresťanstva, ktorá sa šírila aj vďaka mníšskym rádom (najmä benediktínom a neskôr cisterciánom), tu formovala feudálny duchovný a kultúrny život.
Z obdobia románskeho umenia je známych menej pamiatok hmotnej kultúry ako napríklad z gotiky alebo renesancie. Autori prekvapili bohatou obrazovou prílohou, ktorá z väčšej miery vznikla práve pre túto príležitosť a patrí k hlavným pozitívam publikácie.
Predovšetkým vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, ale aj v severnej a strednej Európe sa v období spred a po roku 1000 začínajú objavovať baziliky, centrálne stavby, halové kostoly a opátstva, ktoré spájajú spoločné prvky a pritom nesú aj charakteristické črty svojich regiónov. Autori sa detailne venujú začiatkom a koreňom románskeho slohu od kláštorov v St. Gallene, Monte Cassino až po stavby benediktínov v Cluny vo Francúzsku, kde sa nachádzala bazilika sv. Petra a Pavla, dlho najväčší kresťanský kostol. Rovnako podrobne zdokumentované sú stavby cisterciánov, ktorých vplyv sa presadzuje od prvej polovice 12. storočia.
Myšlienky románskeho umenia sa šírili rôznymi spôsobmi, ale k najvýznamnejším patrili cesty pútnikov do Santiaga de Compostela v Španielsku a do Ríma. Popri týchto trasách rástli početné stavby a pútnikom slúžili ako učebnice nového slohu, či už pri konštrukciách chrámov, zostavách tympanónov, symbolikách sôch alebo nástenných maľbách.
Autori jednotlivých kapitol ponúkajú interpretácie pamiatok románskeho slohu v krajinách západnej Európy s tým, že nás odkazujú na ich východiská. Čitateľ sa môže oboznámiť s pamiatkami stredovekého Francúzska, krajiny, ktorá už v tomto období dokázala svojou kultúrou ovplyvňovať veľkú časť Európy. Vďaka benediktínom a cisterciánom, kláštoru v Cluny, opátstvam v Caen, katedrálam v Nevers alebo v Arles, patrilo Francúzsko k územiam s najvýznamnejšou stavebnou činnosťou.
Významnou súčasťou publikácie sú románske pamiatky Talianska, ktoré dodnes oslovujú každého znalca výtvarného umenia – patria medzi ne stavby na „Poli zázrakov“ v Pise, bazilika sv. Marka v Benátkach, San Miniato al Monte vo Florencii, alebo katedrály v Cefalú a Monreale, ako aj ďalšie románske objekty
Osobité miesto patrí histórii vzniku a popisu katedrály sv. Jakuba v Santiago de Compostela. Ako jedna z najvýznamnejších stavieb románskej Európy bola predurčená stať sa vzorom a ovplyvniť kresťanskú kultúru nielen na Pyrenejskom polostrove. Veľká Británia, kde katedrály a benediktínske opátstva vznikali najprv pod vplyvom normanskej kultúry a neskôr vďaka cisterciánom aj iných oblastí Francúzska, je krajinou, kde sa zachovali významné doklady rôznych fáz románskeho umenia (Canterbury, Rochester, Ely, Kent...).
Autori sa neorientovali len na cirkevnú architektúru, hoci, prirodzene, vďaka počtu zachovaných pamiatok ich hodnotenie prevyšuje. Ponúkajú aj možnosť podrobne spoznať sochárstvo, ktoré sa logicky rozvíjalo paralelne so stavebnou činnosťou a malo svoje pevné pravidlá – hierarchiu usporiadania a množstvo symbolických významov, ktoré sú v sprievodných textoch podrobne analyzované. Nástenné maliarstvo sa v tejto dobe šírilo najmä vďaka knižným rukopisom vznikajúcim v jednotlivých kláštoroch.
Obdobie pred a po roku 1000 súčasníkovi väčšinou zaváňa tajomnosťou, a to aj vďaka výnimočnosti písomných prameňov. Dobu, ktorú poznačil vznik nových štátnych útvarov, veľký počet rôznych panovníkov, činnosť prvých rehoľných rádov, ale najmä šírenie kresťanskej viery a s ňou spojenými myšlienkami románskeho umenia, preto treba spoznávať najmä cez pamiatky hmotnej kultúry. A to tak, ako to umožňuje publikácia Románske umenie.
-ľp-
