Vyhľadávanie
Zázračná všednosť
Libuša Friedová: Rozprávky s podkovičkami, Bratislava, Regent 2009
Friedovej titul pre deti vyšiel v novom rozšírenom vydaní. Rozprávky s podkovičkami sa po prvýkrát objavili v rozhlasovej podobe (1996) a neskôr i knižne (1999). Obnovené rozšírené vydanie vyšlo s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Ako sa píše na prebale knihy, autorka obdivuje koníky za všetko, čo v ľudských dejinách znamenali. Poukazuje na to, že milióny koníkov s ľuďmi pracovali a pretvárali svet.
Postavy týchto ušľachtilých tvorov sú síce zobrazené v „hrdinskom“ prevedení, nie však tak, aby sa narušil pomer reálnej perspektívy vzťahu ľudského a zvieracieho sveta. Ľudia a koníky žijú v harmónii. Zvieratká sú pomocníkmi ľudí. Nie sú bezprizornými, bezduchými bytosťami, ale inteligentnými, vnímavými stvoreniami, ktoré dokážu obohatiť život človeka, ak je dostatočne citlivý k ich „reči“ a „znameniam“. Príkladom môže byť porozumenie dedka Húževku s koníkom Rapčom. S pomocou Rapča sa stal z dedka svetoznámy drevorubač. Alebo vzťah ujka Floriána s Pejkom. Koník Pejko vozil Floriána na trh, kde ujko predával zeleninu. Zaťažko mu padlo počítať zákazníkom platbu za nákup. Mal však šikovného koňa. Spoľahlivo počítal namiesto neho a výsledok vyťukával kopýtkom.
Friedovej nejde o to, aby vyrozprávala príbeh z pohľadu zvieratka, ako býva zvykom pri zvieracej rozprávke, skôr odkrýva osobitosti svetov ľudí a zvierat aj ich prienik. Friedová vyjadruje to, čo ľudia v súhre so svojím prostredím dokážu a najmä v minulosti dokázali chápať. Príbeh o koníkovi, ktorý vedel telefonovať, je akýmsi podobenstvom o citlivosti zvierat, ktoré majú schopnosť vnímať emocionálny stav človeka a reagovať naň pre človeka prospešným spôsobom. Telefón symbolizuje túto vlastnosť. Prostredníctvom telefonického rozhovoru cirkusový koník zachytí pocity smutného chlapčeka, ktorý pre osýpky nemohol ísť na predstavenie. Spolu s priateľkou baletkou pripraví preňho tajnú tichú šou pod oknami...
Autorka zachytáva obyčajné životné skúsenosti. Sú však zázračné preto, lebo ľudia objavili zázrak v tom, v čom iní vidia len všednosť, ako napríklad v rozprávke o koníkovi na starodávnom obraze. Chlapček je na návšteve u starej susedy, kde visí starodávny obraz s hodinami. Nikto ich nevie opraviť. Opravári totiž rozmýšľajú technicky. Chlapček ich oživí vďaka tomu, že sa dokáže „dostať“ do scény na obraze a pozhovárať sa tam s koníkom.
V technokratickom svete sa vytráca nádhera zázračna. Namiesto toho je deťom servírovaná virtuálna realita a lož, že ju možno ovládať. Tak sa v nich potláča schopnosť obdivovať a radosť zo žasnutia. S podporovaním túžby ovládať a kontrolovať sa vytráca úcta a láska. Konfrontácia potláčania týchto odvekých hodnôt je v pozadí príbehov Friedovej rozprávok.
Timotea Vráblová
