Vyhľadávanie
Včelárske rozprávania
Štefan Debnár: Rozprávky včielky Terky, Žilina, Knižné centrum 2008
Téme včelárstva nebola v náučnej literatúre pre deti za posledné roky venovaná pozornosť. Včelárstvo má nielen peknú tradíciu, ale dúfam, že aj dobrú budúcnosť. Priblížiť ho deťom je určite užitočné. Oceňujem aj to, že sa autor snažil oživiť vecný obsah príbehmi. V knižke sa stretávajú dve samostatné dejové línie. Prvá zachytáva život včiel – nosnou postavou je múdra včielka Terka. Druhá línia vychádza zo skúseností a príhod uja Frniaka, včelára. Vševedúci rozprávač ich voľne prepája a z času na čas konfrontuje odlišné vnímanie ich reprezentantov (keď príde ujo Frniak stáčať med, včielky v ňom vidia nepriateľa; ujo Frniak sa pozerá na správanie včiel z pohľadu skúseného včelára).
Kniha je štruktúrovaná do krátkych jednostránkových kapitol venovaných téme zo života včiel a vždy končí príslovím. Knižke to dodáva nádych starootcovských rozprávaní a rád. Celkom logicky: v príbehoch uja Frniaka vystupuje aj jeho vnuk Ondrík, ktorého dedo zaúča na včelára.
Ako celok knižka pôsobí nedotiahnuto a rozpačito. Autor by urobil možno lepšie, keby sa držal jednej dejovej línie. Ich striedanie je totiž niekedy mätúce. Najmä preto, že sa dosť neusporiadane prelína vecná zložka s realistickým príbehom uja Frniaka a rozprávkový príbeh zo života včiel. Kameňom úrazu vo viacerých kapitolách sa stali príslovia. Nie vždy bol výber autora primeraný. Nie všade jasne korešpondujú s textom. Napríklad v kapitole Domov môže byť pre deti nezrozumiteľné zakončenie príslovím „Kde nieto hlavy, tam nieto správy“. V rozprávaní sa totiž spomína krízová situácia, v ktorej sa včely ocitli, keď prišli po útoku medveďa o úľ. Autor opisuje výborné vodcovské schopnosti včely kráľovnej, ktorá dokáže funkčne zorganizovať úľ aj v neštandardných podmienkach. Spomínané príslovie sa preto k takejto situácii celkom nehodí. Navyše, autor už v úvode deťom vysvetlil hierarchiu včelieho matriarchátu, v ktorom vládne včelia kráľovná. Úľ neprišiel o svoju „hlavu“, o svoju vodkyňu. Podobné významové kolízie nájdeme v knižke na viacerých miestach.
Výhrady mám aj voči jazyku publikácie. Autor zbytočne komplikuje dieťaťu čítanie tým, že neuvážlivo používa cudzie slová aj tam, kde nemajú opodstatnenie. Výrazy, ako fluktuácia, defenestrácia, sociálne služby na najvyššej úrovni a iné podobné vyjadrenia považujem vzhľadom k téme a vzhľadom k adresátovi za neprimerané. Knižku nepodporili ani ilustrácie. Kombinácia fotografií s maľbou mala zrejme znázorniť spojenie rozprávkového a realistického sveta. Výsledné výtvarné spracovanie sa však dostalo na úroveň gýča...
Autorský zámer debutanta Štefana Debnára bol pozitívny a užitočný. Knižka mohla byť lepšie zrealizovaná vďaka dôslednejšej redakčnej úprave.
Timotea Vráblová
