Vyhľadávanie
Kto je vlastne Skellig?
David Almond: Skellig
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009
Preklad: Soňa Čermáková-Uličná
Chlapec Michael, hlavný hrdina a zároveň rozprávač príbehu, sa so svojimi rodičmi presťahuje do nového domu. Sťahovanie preňho znamená nepríjemnú zmenu. Nepríjemnú aj preto, že dom je schátralou stavbou po nebohom čudáckom starcovi Erniem Myersovi a treba ho kompletne rekonštruovať. Bývanie v ňom je provizórne a nepohodlné. Navyše, v novom prostredí je chlapec odrezaný od svojich bývalých kamarátov. Musí vyrovnávať aj s ťažkou rodinnou situáciou. Narodí sa mu sestrička. Jej predčasný príchod je komplikovaný. Bojuje so srdcovou chybou a nie je isté, či tento zápas prežije. V starej polozrúcanej garáži pri dome nachádza Michael záhadnú bytosť, Skelliga. Na prvý pohľad vyzerá ako na smrť chorý, odpudzujúco pôsobiaci asociál. Chlapec sa mu snaží pomôcť, a tak sa vybuduje medzi nimi vzťah. Pritom mu pomáha nová kamarátka Mimi. Skellig je záhadnou, ťažko definovateľnou osobou. Pri jeho charakterizácii použil autor zaujímavý významový oblúk. Najprv sa čitateľ zoznamuje s jeho zvláštnou telesnou podobou. Pripomína skôr kôpku zahnívajúcej „matérie“. Postupne zisťuje, že je to len telesná schránka zaujímavej duchovnej bytosti.
Príbeh možno chápať aj ako podobenstvo o nádeji, viere a láske. Tieto tri hodnoty zohrávajú totiž kľúčovú úlohu pri záchrane anjelského Skelliga i malej Joy. Michael spoznáva, že láska je životodarné puto, pomáha a zázračne premieňa. Skellig Davida Almonda má významový vzťah k niektorým literárnym dielam. Autor sa na viacerých miestach priamo odvoláva na básne Williama Blakea. V literárnovedných interpretáciách tohto románu sa zvyčajne poukazuje na súvislosti s jednou z Márquezových poviedok. Skellig pripomína aj príbehy zo známej „tajomnej záhrady“ (Burnettov román Secret Garden ), v ktorej hrdinovia prežívajú nadprirodzené skúsenosti. Obaja autori, Burnettová i Almond, používajú podobné motívy a postupy, napríklad motív odhalenia tajomného priestoru. V Almondovom prípade však nejde o objav čarovnej moci prírody, ako je to u Burnettovej. Jeho skrýša je symbolom nehostinného civilizačného prostredia, v ktorom deti objavujú duchovný rozmer existencie, a tak napriek deprimujúcim okolnostiam dokážu vnímať silu života. Kľúčovú úlohu na vnútornej premene hrdinov zohráva v obidvoch dielach priateľský vzťah chlapca a dievčaťa z dvoch výrazne odlišných rodinných prostredí. Aj u Arnolda hlavný hrdina čelí skúsenosti ohrozenia života – choroba malej Joy. Byť aktérom záhady je pre hrdinov obidvoch románov poslaním. K svojej úlohe nie sú viazaní osudovo. Predurčuje ich k tomu charakter. Poslanie im pomáha prekonávať prekážky i vnútornú osamelosť. Tá je v obidvoch prípadoch podmienená aj objektívnymi okolnosťami – náhlou zmenou životnej situácie, presťahovaním sa do cudzieho prostredia. Samozrejme, uvažovanie o spojitosti s Burnettovej románom uvádzam len na úrovni prvotných dojmov. Vyplývajú nepochybne z podobnej motivácie obidvoch autorov – ukázať deťom viacrozmernosť bytia a pretvárajúci zázračný význam lásky. Almondov Skellig si v anglofónnych krajinách našiel nielen vďačných čitateľov, ale vďaka filmovej a divadelnej adaptácii aj nadšených divákov. Je preto záslužné, že sa s ním môžu zoznámiť slovenskí čitatelia.
Timotea Vráblová
