Recenzia
05.01.2005

Skok do tmy - Robert Westall

Robert Westall

Skok do tmy

Bratislava, Mladé letá 2004

 Preklad Alojz Keníž.

Päť poviedok knižky sa odohráva v prostredí anglického malomesta v presne neurčenom čase, keď sa mlieko ešte vozilo v kanvách – zvyšné detaily zanikajú v povestnej anglickej hmle, úcte k tradíciám a v tieni prítmia starožitníctiev, kostolov či starých domov. Vo vzduchu okrem vône čaju o piatej cítime láskavú nostalgiu akoby vystrihnutú z Nerudových  Poviedok  malostranských. Istou rukou načrtnuté postavy predavačov, učiteľov, vidieckej šľachty. Presne, do posledného zrnka hrachu vo vrecku za pultom, vyrátaný systém vzťahov. Čas tu znehybnel spolu s kyvadlom zaprášených hodín. Krúti sa v špirále večnosti. Mačky zaútočia na dušožravú príšeru, v kostole straší desivo poúčajúci duch riaditeľa školy a staručký čarodejník tak túži, aby ho zrazil autobus, že je ochotný premeniť grafomana na básnického génia. Aspoň na chvíľu.

Aspoň na chvíľu sa ponorme do Westallových príbehov s fantastikou zasadenou do prostredia anglického malomesta,  v ktorom akoby kdesi v dome za živým plotom sedela slečna Marplová. A vychutnajme si atmosféru postupného odchodu vecí, ktoré sme mali radi. Kým neskončili v tme zabudnutia.

–mf–