Skúsme sa poučiť

Lucia Mendelová: Realita virtuálna

Krásno nad Kysucou: Kalligram, 2019

Vo svojej novej eseji s názvom Realita vir­tuálna sa Lucia Mendelová zamerala na rýchlo napredujúcu oblasť virtuálnych si­mulácií, ktoré ešte celkom nedobyli domác­nosti, avšak neúnavná snaha vývojárov ich neustále posúva bližšie k bežnému spotrebi­teľovi. Ako sama uvádza, v tejto skici uvažuje o samotnej definícií virtuálnej a rozšírenej reality, o potenciáli a spoločenskej adaptácii danej technológie, ale aj o možných rizikách či obmedzeniach pre každodennosť. Dielom nás sprevádza autorkin avatar a suverén­na identita Leto, ktorá rozvíja rozprávanie v dialógu s Mendelovej alter egom. Na tejto pútavej výprave do scenérií z virtuálneho sveta obe postavy vášnivo diskutujú o roz­manitých aspektoch imerzných technológií, no z času na čas sa účinkujúcimi stanú aj postavy z filozofického kánonu. Čitateľ je tak svedkom fiktívneho stretnutia s Platónom, René Descartesom, Jeanom Baudrillardom či Jaronom Lanierom.

Kniha je rozdelená na päť kapitol, z kto­rých prvá To „reálne“ na virtuálnej realite sa venuje predovšetkým filozofickým otázkam, vynárajúcim sa ešte pred príchodom virtuál­nej a rozšírenej reality. V rámci filozofickej perspektívy sa autorka usiluje prezentovať spôsoby možného chápania vzťahu medzi reálnym a virtuálnym. Zo sociálno-technic­kého sa dotýka otázky spojenia virtuálnej reality s fyzickým svetom. Na jednej strane hardvér a spleť prístrojov, na druhej užívate­ľom poskytované dáta, týkajúce sa osobných údajov, stavu tela či polohy a pod.

V ďalšej kapitole s názvom Virtuálne konti­nuum autorka poskytuje zrozumiteľný náhľad na základnú terminológiu a typologizáciu tohto kontinua od virtuálnej cez rozšírenú až po fyzikálnu realitu. Vyjadruje myšlienku, že binárne delenie virtuálne verzus reálne tvorí prekážku pochopenia ich potenciálu a rizík. Od základov problematiky tak pozvoľ­ne prechádza k objasneniu dejov na pomedzí hardvéru, softvéru a ľudského tela.

V kapitole Procesy tvoriace základ virtuál­nej a rozšírenej reality sa zameriava nielen na technický výklad spôsobu fungovania virtu­álnej reality (ďalej VR), ale zároveň reflektuje charakter poznania v týchto technologických zariadeniach. Uvažuje o nich ako o ne-vedo­mých poznávačoch a teda uchopuje imerzné systémy ako kognitívne médiá, ktoré dokážu efektívne pôsobiť na ľudské reflexy či neuve­domené mechanizmy. Autorka však zároveň upozorňuje, že imerzia ako efekt obmedzenia vnímania voči okolitému svetu v prospech identifikácie s fiktívnym prostredím nie je v historickom kontexte ničím novým. Koniec koncov medzi takéto médiá patrí aj zdanlivo obyčajná kniha.

Možnosti virtuálnej reality ale stimu­lujú vysoko uveriteľný senzorický podnet a prudko zvyšujú jej schopnosť zasahovať v rozmedzí tzv. „chýbajúcej polsekundy“. Ide o čas medzi reflexom a uvedomenou re­flexiou, označovaný ako afekt, pričom práve táto pomyselná „medzera“ predstavuje veľmi zraniteľnú oblasť vedomia prístupnú manipu­lácií. V tomto kontexte autorka hovorí o afek­tívnom kapitalizme, ktorý využíva tento jav v marketingových stratégiách, akými sú product placement či podprahová reklama. Anticipuje však existenciu tzv. imerzného kapitalizmu, využívajúceho kontrolované prostredie na vypestovanie istého automa­tického či afektívneho uvažovania a inten­zívnejšie zabezpečuje uveriteľnosť ilúzie.

V predposlednej kapitole Minisúčasnosť sa venuje histórii vzniku VR technológie, ktorej predchádzal armádny výskum, ale aj subkul­túra kyberpunku. Posledná kapitola nesúca pomenovanie Súčasnobudúcnosť potom reflek­tuje skutočnosť, že momentálne stojíme na prahu novej paradigmy komunikácie, ktorej v istom zmysle dominujú imerzné médiá. Aj keď ide o relatívne „nový“ fenomén, podľa autorky je nevyhnutné venovať mu náležitú pozornosť už teraz, aby sme predišli tomu, čo sa stalo internetu. Ten totiž dávno opustil ideál kyberpriestoru z 90. rokov a vydal sa smerom masového monitorovania a domi­nancie korporácií.

Esej Lucie Mendelovej upozorňuje, že dôsledky VR technológie nemôžeme brať na ľahkú váhu a hoci znamenajú bezprece­dentný posun v oblasti práce, voľného času, komunikácie aj zdieľania informácií, značia tiež veľmi tenkú hranicu medzi prospechom a neblahými účinkami. V dôsledku toho je autorkin náčrt problematiky veľmi dôležitým príspevkom do diskusie o budúcnosti nových médií a človeka žijúceho v tomto technospo­ločenstve.