Recenzia
07.06.2013

Slovenská ľudová architektúra - Janka Krivošová

Hodnoty v čase

Knihu Slovenská ľudová architektúra slávnostne uviedlo vydavateľstvo Trio publishing medzi čitateľov koncom februára. Keďže ide naozaj o pozoruhodné dielo, prezentovať ho len formou recenzie sa nám v redakcii zdalo primálo. A tak sme položili podobné otázky autorke Janke Krivošovej a vydavateľke Magdaléne Fazekašovej, aby v dvojprojekcii bolo do knižky lepšie vidieť… Ich vyjadrenia uvádza recenziou Igor Válek.


Väčšina zo súčasných sídiel na Slovensku vznikla v stredoveku. Ich rozvoj a tvarovanie sa snúbilo s topografickými danosťami, kultúrou a tradíciami ovplyvňovanými kolonizačnými vlnami konkrétneho regiónu. Výsledkom sú historické, architektonické a urbanistické hodnoty označované pojmom slovenská ľudová architektúra. Dnes máme možnosť „zažiť“ ju v skanzenoch a v pár výnimočných lokalitách roztrúsených po Slovensku… No po dlhých rokoch sa nám núka aj iný zážitok: na knižnom trhu sa objavuje vynikajúca kniha Slovenská ľudová architektúra (TRIO Publishing 2012) odborníčky Janky Krivošovej, ktorá nám všetko spomenuté umožní „navštíviť“ aj v prípade, že do intravilánu z rôznych príčin nemôžeme ísť osobne. Ba prostredníctvom fotografií ukáže i to, čo už dnes nenájdeme. Výtvarníčka, vysokoškolská pedagogička a ochranárska aktivistka dokázala zúročiť výsledky dlhoročného záujmu o problematiku i poznatky terénnej dokumentácie vlastnej i kolegov tak, že v spolupráci s vydavateľským kolektívom priniesla komplexný pohľad na dedičstvo predkov. Ozvláštnený lyrikou vidieka Milana Rúfusa a množstvom fotografií a nákresov.

Erudovaný pohľad na obrazy (starého sveta) ľudovej architektúry je nielen úplný, ale je zároveň aj precítenou spomienkou na dielo rúk a umu generácií, na ich technické nápady a umelecký cit. S takouto vnútornou dispozíciou a s použitím jednoduchých materiálov vznikali útulné domovy. Ale aj kostoly, humná, maštale i chlievy pre dobytok a sypárne na úrodu. Veď zrno bolo treba zomlieť na múku a kone, čo ju odviezli do sýpky, zas podkovať; súkno valchovať a vodu čímsi vytiahnuť zo studne… „Kniha nechce zastaviť čas, iba pripomenúť, že tak, ako obdivujeme zaniknuté kultúry vo svete, máme si uvedomiť, aké vzácne hodnoty vy­tvorili aj naši predkovia…“, čítame v závere. Ostáva nám s týmito slovami len súhlasiť a za knižné upozornenie sa úprimne poďakovať.