Som husákovo dieťa - Juraj Jordán Dovala

Som Husákovo dieťa
Limerick 2012

Dovala je básnikom, textárom, prozaikom, hudobníkom a  zároveň husitským kňazom. Nemajte však strach, nepíše príliš „svätuškársky“. Jordán je človekom alternatívnej kultúry a  undergroundu. Každoročne chodí slúžiť bohoslužby pre rockerov a punkerov na najstarší český festival „open air“ Trutnov. Už vo svojich  jedenástich rokoch založil prvú hudobnú skupinu „tvrdého razenia“. Neskôr bol aktívnym rockovým hudobníkom a skladateľom. Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia začal skladať folk a písať knihy.

Aktuálny počin Som Husákovo dieťa je jeho románovým debutom. Dovala knihu napísal ešte v roku 1999 a je plná postavičiek z rôznych subkultúr: metalisti, punkáči, anarchisti, skinheadi, feťáci, narkomani, bezdomovci…

Nie je nič horšie ako istota, že veci sú navždy nemenné. Komunizmus a jeho prisluhovači predurčovali životy ľudí vo východnom bloku. Do tejto doby prichádza nová generácia, ktorá si hľadá vlastné cesty a neverí červeným frázam rodičov.

Hlavná postava Jozef a  jeho priatelia milujú všetko, čo nenávidí štát – rockové koncerty, slobodu, Kryla, Vysockého a Magorove básne. Jeden z nich na protest proti „komančom“ spácha samovraždu. Ostatní za svoj vzdor dostávajú „iba“ po papuli. Osobné príbehy hrdinov vyrastajú na pozadí posledných rokov normalizácie. Vo vzduchu cítiť zvláštne napätie. Potom prichádza revolúcia, ktorá zásadne ovplyvní životy ľudí v Československu. Do „nového“ života hlavného hrdinu ešte zasiahne posledný pozostatok socialistickej výchovy, tzv. stagnácia mozgu – základná vojenská služba. Práve tu Jozef prichádza k  poznaniu, že šialenstvo teroru nevyrastá len z  chorých ideológií. Za všetko môžu konkrétni ľudia v  konkrétnych situáciách. Dovala detailne a  zasvätene vykresľuje život v hermeticky uzavretom priestore kasární, kde brutalita a šikana sú každodennou realitou.

Nová kniha Juraja Jordána Dovalu Som Husákovo dieťa je hlbokým a  potrebným svedectvom o dobe 80. a 90. rokov 20. storočia. Ako ku knihe pripísal Braňo Jobus: je o tom, čo sa naozaj stalo a nesnívalo sa nám to. Je aj o hľadaní vlastnej cesty a zmyslu života. Nie je to však žiadna „suchárina“ faktov, ale živo napísaný román, ktorý sa sám číta a  zanecháva v duši nezmazateľné stopy.