Vyhľadávanie
Álex Sánchez Vidiella: Současná architektura, Praha, Nakladatelství Slovart 2007. Preklad Vladimír Čadský
Predstaviť súčasnú architektúru, vystihnúť jej podstatné črty, zachytiť základné tendencie a objasniť jej filozofiu prostredníctvom 80 stavieb predpokladá okrem jasne stanovených kritérií aj určitý nadhľad. Obidva tieto predpoklady fundovaného výkladu o tom, kde, ako a načo sa mení prostredie, v ktorom žijeme, spĺňa autor tejto publikácie do bodky. Výsledkom jeho presne cieleného a zároveň náročného výberu osemdesiatich architektonických diel je pútavý sprievodca letiskami, prístavmi, námestiami, mostami, parkami, námestiami, divadlami, parlamentmi a inými verejnými, ale aj súkromnými budovami.
V tejto výkladnej vitríne svetovej architektúry, ktorú autor rozčlenil do šiestich kapitol podľa určenia stavieb – na infraštruktúru a urbanistiku, kultúrne zariadenia, priestory na voľný čas, verejné budovy, obytné domy a architektúru budúcnosti – venuje väčšiu pozornosť španielskym novostavbám, čo je pochopiteľné vzhľadom na jeho pôvod. Takéto pripomenutie národnosti autora má svoje opodstatnenie v publikácii, ktorá sa nijako neusiluje dokázať ani vyvrátiť fakt, že súčasná architektúra sa už nijako nevyhne globalizácii. Jednoducho, globalizácia preniká do architektúry tak použitými materiálmi a technológiami alebo akýmsi vertikálnym súperením, kde bude stáť najvyššia veža, ako na druhej strane aj celosvetovým prepojením ateliérov architektov, investorov a dodávateľov. Pričom medzinárodná architektonicko-staviteľsko-dizajnérska sieť nie je svet uzavretý do seba, naopak, priložený zoznam ateliérov architektov s telefónnymi číslami, webovými stránkami akoby nás vyzýval: Vstúpte! Dvere do sveta architektúry sú otvorené každému.
Samozrejme, zostáva otázka, či na to máme. Ani financovanie jednotlivých stavieb nie je pre autora tabu, medzi základnými údajmi realizovaných architektonických návrhov sa pri väčšine z nich dozvieme, koľko stáli (sumy sú uvedené v euro). Môžeme sa tak vopred rozhodnúť, na ktoré dvere zaklopeme, ako keď sa pred vstupom do reštaurácie pozrieme na jedálny lístok, aby sme sa ubezpečili, či je to naša cenová skupina. Tentoraz však svoje pôžitky uspokojíme len v predstavách, teda nalačno. Spoľahneme sa na autora, aby nám sprostredkoval všetky chute, vône a farby zhmotnených predstáv popredných žijúcich architektov na piatich kontinentoch.
V úvodnej kapitole nás autor stručne zoznamuje s odkazmi architektúry 20. stočia, na ktoré tvorcovia súčasných diel nadväzujú, predovšetkým sú to materiály sklo, oceľ a betón a funkčné využitie priestoru. Le Corbusierov odkaz v rozdelení mesta na štyri funkčné oblasti – bývanie, práca, oddych a doprava – uplatnil už v členení kapitol tejto publikácie. Symbolicky nás uvíta na letisku v Madride-Barajas. Autormi návrhu tohto ekologického letiska, cez ktoré ročne prejde približne 70 miliónov cestujúcich, sú štyri španielsko-anglické firmy. O tom, že aj zastávky električky môžu dotvárať vzhľad mesta, rešpektovať špecifickosť jednotlivých mestských častí, ktoré električková trať spája, a to pri zachovaní základného jednoduchého tvaru, len s obmenou materiálu vonkajšieho plášťa, s uplatnením farebných variácií, nás presviedčajú tvorcovia nástupíšť hannoverskej mestskej linky D vybudovanej pri príležitosti Expo 2000.
Všetky stavby prezentované v publikácii vznikli až v tomto storočí, niektoré ešte len dostávajú alebo dostanú konkrétnu podobu, napríklad nové Mariinské divadlo v Petrohrade, ktoré by malo uvítať prvých návštevníkov roku 2009. Okrem mnohých pozitívnych a obdivuhodných stránok prináša 21. storočie do architektúry aj viacero paradoxov vyplývajúcich z moci peňazí či z neobmedzených komunikačných možností stierajúcich všetky hranice, keď kdekoľvek na svete, na ktoromkoľvek kontinente môže stáť mrakodrap od toho istého architekta. Preto autor publikácie varuje, aby si každý región, každé mesto uchovalo svoju špecifickú tvár, rešpektovalo národné a historické tradície, ako aj prírodné podmienky. Varujúcim príkladom je medzinárodná banka, ktorá si v púštnom prostredí dala postaviť výškovú budovu s presklenou fasádou. Cez deň sa jej nemožno dotknúť, pretože by ste sa popálili.
Alžbeta Kováčová
