Vyhľadávanie
Ernst H. Gombrich: Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. Preklad Vladimir Varsik
Šimon je šiestak, zaujímajú ho dinosaury, múmie a klinové písmo. Z dejepisu mal však na vysvedčení trojku. Pani učiteľka chce, aby sypal z rukáva letopočty. Vzrušujúce historické objavy, o ktorých by on rád rozprával, ju nezaujímajú.
Deťom s podobným problémom, aký má Šimon a najmä jeho pani učiteľka, ponúka Vydavateľstvo Slovart knižku rakúskeho autora Ernsta H. Gombricha. Autor, ktorý mal veľmi blízky vzťah k deťom a k ich rozmýšľaniu, dostal ponuku, aby preložil z angličtiny knihu pod názvom Veda pre deti. Dielo však bolo podľa neho nudné a vyhlásil, že by to možno napísal lepšie. Isté vydavateľstvo ho chytilo za slovo, no dalo mu vražedný termín. Za šesť týždňov bolo na svete pútavé dielko, siahajúce svojím záberom od počiatku života na Zemi až po deväťdesiate roky minulého storočia.
Najväčším plusom tejto knižky je jej zrozumiteľnosť, a to rovnako v detskom, ako v dospelom chápaní. Gombrich netlačí čitateľa do čisto darwinovského alebo čisto náboženského chápania vzniku sveta. Nerobí rozdiely medzi hodnovernosťou starých zápisov a neskorších výskumov, zhŕňa však na malej ploche všetky dostupné poznatky. Z ľudského, ešte presnejšie z detského hľadiska vysvetľuje mocenské súboje, politické pohnútky, historické bitky. Abstraktné pojmy približuje formou prirovnania, napríklad cestu dejinami podáva ako horiaci papier, padajúci do šachty. Z celej knihy nenásilne vanie láska k umeniu a k literatúre ako jednému zo základov vzdelanosti. Gombrich vedome pôsobí na obrazotvornosť, zvedavosť a sociálne cítenie mladého čitateľa a v tomto zmysle je jeho kniha návodom, ako hľadať spravodlivosť v histórii sveta.
Knihu zaujímavo ilustrujú čiernobiele grafické listy, ktoré sú samy osebe artefaktami. V tiráži slovenského prekladu knihy ani nikde v samotnom diele nenájdeme zmienku o tom, kto je ich autorom. Väčším nedostatkom však je, že slovenský preklad (PhDr. Vladimir Varsik, PhD.) zasadzuje čitateľovi s jazykovým citom rany pod pás. Hneď prvá kapitola sa volá Kedysi bol raz. Tak alebo „kedysi", alebo „raz"! Prekladateľ používa výrazy ako „nákolné" (namiesto známejšie „kolové") stavby, koly sú „zabité" do dna (namiesto „vbité, zatlčené"), známe „klinové písmo" nahradil pojem „klinopis"... Takých prehreškov sa v texte nájde záplava, ktorej bude mladý čitateľ, plavec - začiatočník, iba ťažko čeliť.
Martin Grbjar
