Recenzia
Anton Koštál
07.10.2014

Studia russico-slovaca

Studia russico-slovaca

Studia russico-slovaca je titul Ústavu rusko-slovenských kultúrnych štúdií Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý vyšiel v roku 2013 vo vydavateľstve Verbum. Autori jednotlivých príspevkov venujú pozornosť otázkam slovenskej a ruskej lingvistickej kultúry, kultúrnym rozhľadom i aktuálnym problémom filozofie výchovy a didaktiky. Editorkou publikácie je Eva Kollárová a štúdiami do nej prispelo 21 autorov zo Slovenska, Ruskej federácie, Českej republiky a Rakúska.

Významným a stále aktuálnym je príspevok Evy Maliti-Fraňovej o vynikajúcom prekladateľskom umení Zory Jesenskej, ktorej životné osudy poznačila neľudská totalitná ideológia. Podobné to bolo aj v prípade staršieho prekladateľa z ruštiny Mikuláša Gacka, ktorý po nespravodlivom odsúdení musel desať rokov stráviť na nútených prácach v Kazachstane.

Pre slovenskú spoločnosť je prospešné oboznámiť sa s príspevkom Michala Alexandroviča Bondara Historické predpoklady a politicko-ekonomické príčiny dosiahnutia štátnej nezávislosti Slovenska, v ktorej autor po dôkladnom osvetlení dejinného vývoja Slovákov poznamenáva, že aj po zamatovej revolúcii roku 1989 Václav Havel hlásal a presadzoval návrat k doktríne jednotného Československa.

Radostný pocit vyvolá v čitateľovi článok Niny Ščipanskej K stému výročiu narodenia S. V. Michalkova, v ktorom autorka venuje pozornosť životu a básnickému dielu tohto autora. Dozvieme sa tiež, že viceprezidentka Ruského kultúrneho fondu Julia Subbotina, vdova po básnikovi, odovzdala Slovensku bohatú knižnicu umeleckej a encyklopedickej literatúry S. V. Michalkova.

Bratislavské stretnutia 2013, ako o nich píše Nina Petrovna Dutko, sú vítanou príležitosťou rozvíjať multikultúrny dialóg vo vyučovaní ruského jazyka. Jevgenij A. Orlov vo svojom príspevku o systéme cvičení so sociokultúrnym komponentom vo vyučovaní ruštiny ako cudzieho jazyka zdôrazňuje dôležitosť pobytu v ruskej rodine. Z článku Júliusa Lomenčíka sa dozvedáme, že na Slovenskom evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej sa veľká pozornosť venovala výučbe slovenčiny, lebo tu študovali žiaci z rôznych oblastí Slovenska s nárečovými rozdielmi.

Publikácia je dôkazom úsilia ruštinárov a záujemcov o ruštinu prehlbovať vzájomné porozumenie, a tak upevňovať dobré medziľudské, ba priamo medzinárodné vzťahy.