Recenzia
09.12.2011

Svetlo na druhom brehu - Raymond A. Moody

Bratislava, Ikar 2011
Preklad Pavel Vilikovský

Raymond A. Moody sa preslávil knihou o zážitkoch na prahu smrti Život po živote. Na jej vydanie si spomína: „Na moju radosť a pýchu bol vydavateľ John Eagle úprimne presvedčený, že sa predá azda aj päťtisíc výtlačkov našej malej knihy. Obaja sme zažili šok, keď z päťtisíc výtlačkov boli nakoniec milióny. Život po živote sa stal bestsellerom a nakoniec jednou z najpredávanejších kníh literatúry faktu všetkých čias.“

Kniha Svetlo na druhom brehu organicky nadväzuje na Život po živote. Je objavná a prínosná v rovine dokumentovania zážitkov, autor však málokedy podáva vysvetlenia. Zostáva verný názoru, že pre vedeckú prácu je dobre položená otázka dôležitejšia než tisíc odpovedí. A otázok kladie desiatky na každej strane. Moody prelomil tabu okolo témy, ktorej sa vyhýbali vedci, lekári i obyčajní ľudia. Po vyjdení jeho kníh sa „ľady pohli“ a podľa verejného prieskumu v USA z roku 1982 má „skúsenosti s umieraním“ až osem miliónov Američanov.

A tak v tejto publikácii nájdeme aj výsledky práce iných vedcov. Napríklad Dr. Melvin Morse skúma detské zážitky na prahu smrti, Dr. Michael Sabom v svojom výskume tieto zážitky rozdelil do troch skupín: autoskopický (opustenie tela), transcendentálny (vstup do duchovnej ríše) a zmiešaný zážitok. Filozof Dr. Michael Grosso konfrontuje zážitky na prahu smrti s filozofickými názormi, hľadá medzi nimi súvislosti a vyvodzuje závery. Robert Sullivan skúma zase problém medzi vojnovými veteránmi.

Vlani vyšla v slovenčine aj kniha Záblesky večnosti, ktorú Moody napísal spolu s Paulom Perrym. Ponúka príbehy ľudí, ktorí smrť alebo jej príchod prežívali spoločne. Niektoré záznamy sú dojímavé a odzrkadľujú podvedomú ľudskú túžbu nestratiť nikoho z blízkych. Manželka, ktorá prehrala svoj boj s rakovinou, šepla svojmu manželovi: „Práve som zomrela, ale je to v poriadku. Prosím, nerob si starosti.“ Alebo iný príbeh iného muža: „Keď objímal umierajúcu manželku, cítil, ako sa ženie nahor nejakým tunelom. Potom akoby manželka prešla už cez neho a vošla do jasného svetla žiariaceho na konci tunela. Muž vedel, že ďalej ísť nemôže, hoci chcel, niečo ho nepustilo ďalej.

Moodyho knihy majú niečo do seba. Je na čitateľovi, či jeho príbehom a teóriám uverí a či ich bude čítať ako literatúru faktu alebo science fiction.