Vyhľadávanie
Taroky sú pripravené
Ivan Kadlečík: Taroky
Levice, L. C. A. 2003
„Histórie sa ťažko zmocniť, možno s ňou mať len malý románik.“
Reedícia Tarokov Ivana Kadlečíka v roku 2003 je dobrým rozhodnutím v prospech pôvodnej slovenskej tvorby. Prvé vydanie tohto titulu roku 1997 v Štúdiu F v Námestove (redaktor Rudolf Jurolek) sa rýchlo vypredalo a pre mnohých Kadlečíkovych čitateľov (a verejné knižnice) sa stalo takmer „podpultovým“ tovarom.
Knižka je veľmi trefným, ale pritom vtipným príspevkom k hľadaniu našej identity, či už na úrovni národnej, stredoeurópskej alebo regionálnej. V spoločensky dusnej atmosfére druhej polovice rokov deväťdesiatych bol tento „historický románik“ na slovenskom literárnom poli možno najvýstižnejšou reflexiou k zápasu o chápanie a formu demokracie. Autor dokáže tak bravúrne pracovať s históriou a má dôkladne načítanú klasickú slovenskú literatúru, že si môže dovoliť zahrať s ktoroukoľvek našou významnou kultúrno-historickou postavou vynikajúcu partiu tarokov. Platí to pre Štúra, Sládkoviča, Hurbana, Hodžu, Kalinčiaka, ale aj Vajanského, Holubyho, Timravu, Chudobu či Tatarku. Najstaršia známa matematicko-logická kartová hra v Európe taroky, totiž historicitu obsahuje priamo v sebe. V Taliansku sa hrávala od 15. storočia a postupne si získala v strednej Európe veľkú obľubu. Svedčí o tom viacero zachovaných lokálnych variantov hry – uhorské taroky, bavorské, moravské... Znalosť tarokovej hry bola samozrejmosťou pre všetkých vzdelancov. Platilo to rovnako pre pánov i pre dámy, vedeli ju hrať všetci slovenskí kultúrni dejatelia. Preto môže autor napísať: „podpredseda Matice Kuzmány by sa len usmial – keď sa tu prestanú hrať taroky, odídeme zo strednej Európy – podľa reči kariet sa tak stalo asi v prostriedku dvadsiateho storočia.... Guláš nám ostal, trochu vychladnutý, v karpatskom kultúrnom kotlíku.“
Okrem dobre vybranej témy zaujme autor aj majstrovskou prácou s jazykom – slovenčina v jeho podaní je podmanivá a vrtká. Na minuloročných októbrových Dňoch slovenskej literatúry v Prahe reprezentoval Slovensko práve Ivan Kadlečík. Ludvík Vaculík to komentoval slovami: „Kadlečík dostal jazyk na stupeň dokonalej slobody. Veľmi nepresne, ale trochu priliehavo by som povedal, že zatiaľ, čo jeho kolegovia v devätnástom storočí svojimi postavami bojovali za slovenský jazyk, Ivan takto vyspelým jazykom bojuje za svoju postavu – svoju slovenskú postavu v Európe.“
Vydarený románik Taroky je postmoderne experimentálny a eklektický (ironický, hrajúci sa s jazykom, výrokmi, citátmi, historickými postavami i literárnymi štýlmi), no zároveň tradičný a kultúrne kontinuálny (archaický jazyk, historický vývoj, dobové dokumenty a citáty). Taroky teda môžu byť symbolom štylistickej i myšlienkovej ukotvenosti slovenskej kultúry v Európe.
Taroky sú pripravené, hra sa môže začať...
Igor Zmeták
