Recenzia
Eva Melichárková
27.03.2009

V noci, keď nevyšiel mesiac... - Dai Sijie

Dai Sijie: V noci, keď nevyšiel mesiac...

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008

Preklad Beata Panáková

Román čínsko-francúzskeho autora Dai Sijie, ktorého diela si získali celosvetové uznanie, je pre slovenského čitateľa vykročením do neznámeho sveta vzdialenej civilizácie, stáročia uzavretej návštevníkom zo Západu. Prostredníctvom francúzskej študentky, ktorá prišla do Pekingu študovať čínštinu, prežíva stret dvoch kultúr. Mnohé z toho, čo sa odohráva v knihe, autor dobre pozná z vlastnej skúsenosti. Neprijateľné zasahovanie do súkromia (u nás dobre známe v trochu inej podobe), neľudské existenčné  podmienky pri práci v baniach, ktoré sú zároveň trestaneckým lágrom, prevýchovné tábory pre mladých ľudí z rodín vzdelancov, Maova kultúrna revolúcia, a ako protipól toho všetkého čínska kultúra a história, krása a múdrosť budhistických sútier, vzdelaní múdri muži, tajomstvá pekinského Zakázaného mesta, vzrušenie z neznámeho, možno nepoznateľného. Prostá zápletka – hľadanie stratenej druhej časti vzácnej budhistickej sútry – poskytla autorovi  možnosť blúdiť chvíľu v hlbinách čínskej histórie, prejsť peripetiami vzťahu francúzskej študentky a mladého čínskeho predavača zeleniny, precítiť silu synovskej lásky, vylíčiť tragické osudy ľudí, ktorých zmietla kultúrna revolúcia. A nielen to; popritom ešte stíha zamýšľať sa nad krásou a dokonalosťou jazykov, najmä tajomného jazyka tyûm-sung, ktorý stál na počiatku čias. Na samom konci knihy príbeh dospeje k vrcholu, mladá žena sa dozvie, ako znie text stratenej druhej polovice sútry. Buddhovo ponaučenie je ako vždy prosté, jasné a očistné. Prináša úľavu a radosť, nielen hľadajúcej, ale aj čitateľovi. Nie je to jednoduché čítanie, zásluhu na tom má hutný text, málokde členený na odstavce. Zasvätené rozprávanie starého čínskeho profesora o technikách tušovej kresby a kaligrafie, v ktorej vynikal posledný čínsky cisár Pchu-i, či opis sporu dvoch stredovekých prekladateľov, predstaviteľov dvoch náboženských smerov, vyžaduje od čítajúceho naozaj sústredený ponor. Výkon prekladateľky Beaty Panákovej, ktorá preložila i prvý román tohto autora Balzac a malá čínska krajčírôčka, si skutočne zaslúži uznanie.

Eva Melichárková