Vyhľadávanie
Pri stom výročí prvého vydania knihy Muž, ktorý vedel priveľa vychádza titul po prvý raz konečne aj v slovenčine. Kniha je určená najmä fanúšikom detektívnej literatúry, no v prípade Gilberta Keitha Chestertona si na svoje prídu aj milovníci náročnejšej literatúry, ktorá sa zaoberá pálčivými otázkami ľudskej existencie, morálkou a rôznorodými spoločenskými problémami.
Príbeh sa začína náhodným stretnutím literárneho a sociálneho kritika Harolda Marcha so záhadným mužom, s ktorým sa dáva do reči, a už od začiatku je jasné, že ich spolu viaže zvláštne puto. Záhadným mužom je Horne Fisher – „muž, ktorý vedel priveľa“ –, ktorý pred svojím novým priateľom v niekoľkých príbehoch (kapitoly 2 – 7) retrospektívne skúma a odhaľuje svoju detektívnu minulosť a prípady, ktoré rozlúskol vďaka svojej jedinečnej (no neobjasnenej) schopnosti. Skrátka: Fisher si všíma, čo iní prehliadajú, hľadá, čo iní nehľadajú. Vie priveľa, jeho slovami „priveľa zlého“. Čitateľovi je od začiatku jasné, že je niečím výnimočný, i keď nie je úplne jasné čím. Vie priveľa, no nik nevie, čomu za to vďačí. Génom? Psychickej poruche? Čitateľ na túto otázku v knihe odpoveď nenájde, no keď ju vydrží dočítať do konca, zistí, že ju vlastne nájsť ani nepotrebuje.
Ak však nejde o nadšenca detektívneho žánru, môžu čitateľa miestami odradiť opakujúce sa zvraty, respektíve postupy pri skúmaní záhady, keď jeden z detektívov ničomu nerozumie a druhý (muž, ktorý vedel priveľa) vďaka svojim vynikajúcim deduktívnym schopnostiam dokáže vyriešiť aj ten najkomplikovanejší prípad a vysvetľuje ho najskôr zložitejším, potom jednoduchším spôsobom. Chesterton však napriek tomu nemá problém čitateľa zaujať a svojimi taktikami ho „prinútiť“, aby čítal ďalej.
Chestertonovo písanie je jedinečné tým, ako spája detektívnu fikciu s metafyzikou, teda popri riešení zložitých detektívnych prípadov skúma i hlboké filozofické témy. Unikátna je i samotná štruktúra a stavba textu, ktorá čitateľa neraz prekvapí (na moment možno i zmätie). A hoci Chesterton neoplýva eleganciou niektorých autorov (spomeňme napríklad Bulgakova či Kafku) a jeho vyjadrovanie je skôr vecné a strohé, podobne ako v novinových článkoch (Chesterton bol aj novinárom) jeho textom to na kvalite neuberá. Z jeho kníh je zrejmé, že mal vopred jasnú predstavu o tom, čo chcel vypovedať, aj aký príbeh či príbehy sa v nej budú odohrávať.
Horne Fisher spolu s čitateľom postupne zisťujú, že jadrom jednotlivých prípadov nie sú ani tak samotné uznesenia (hoci Chesterton prichádza so zaujímavými a nečakanými zvratmi), ale dilema týkajúca sa spoločenských a politických záujmov krajiny (Veľkej Británie). Hlavným problémom už odrazu nie je samotný akt odhalenia páchateľa, ale otázka, či je vôbec vhodné postaviť ho pred súd. Horne Fisher je totiž v príbuzenskom (či inom) vzťahu takmer s každým vplyvným politikom svojej krajiny, vďaka čomu dobre pozná jej zákulisné (zlo)zvyky. Preto sa už nemôže rozhodovať len podľa zákona a svojich morálnych zásad, ale musí zohľadňovať aj záujmy krajiny, v ktorej žije.
Muž, ktorý vedel priveľa je pravdepodobne najtemnejšou a najcynickejšou Chestertonovou knihou. Jeho pohľad na ľudskú povahu, najmä pokiaľ ide o morálku, psychológiu a dušu, je hlboký. Príbehy, ktoré sú pretkané humorom, sarkazmom a rôznymi paradoxmi, vykresľujú fascinujúci portrét spoločnosti vyššej triedy v Anglicku pred prvou svetovou vojnou. Dnešným čitateľom je však jasné, že už nejde len o obdobie pred prvou svetovou vojnou (ale aj o súčasnosť) a nejde len o Anglicko (ale o ľudstvo ako také). Ako stojí na obálke prvého slovenského vydania, „Občas je jednoduchšie zločin vyriešiť, ako ho potrestať.“
Gilbert Keith Chesterton: Muž, ktorý vedel priveľa
Preklad: Ester Demjanová
Bratislava: Európa, 2022
