Vyhľadávanie
19. marec 1944 bol pre židovskú komunitu v Košiciach osudovým dňom. Po rokoch relatívne pokojného života v horthyovskom Maďarsku (maďarskí Židia sa, na rozdiel od slovenských, spočiatku vyhli deportáciám do vyhladzovacích táborov) došlo k pádu Horthyho vlády a maďarské mestá začali obsadzovať nacistické vojská spolu s nyilasovcami.
V Košiciach štrnásťtisíc ľudí nahnali do miestnej tehelne, kde ich pod dohľadom sadistického veliteľa židovského geta Lászlóa Csatáryho kruto ponižovali a neľudsky mučili. V polovici mája 1944 sa začala ich deportácia do koncentračných táborov; z 12 000 deportovaných Židov, ktorí z mesta odišli v štyroch transportoch, sa po vojne vrátilo do Košíc len niekoľko stovák. Toľko o jednej z tragických historických udalostí, akých bolo počas 2. svetovej vojny nespočetne veľa.
A práve v tomto dejinnom rámci sa odohráva príbeh mladého Košičana Tivadara Hernádiho, hlavného hrdinu komiksu Dozvedela som sa, že žiješ z pera dvojice Soňa Balážová a Dávid Marcin (ej. publishing). Mladý Košičan pred deportáciou zachráni popri ďalších ľuďoch z rodného mesta aj židovské dievča Judit, keď ju s nasadením vlastného života vyvezie do Budapešti a ukryje v prenajatom byte. Na rozdiel od svojich rodičov Judit besnenie fašistických hord našťastie prežije a po vojne v rodných Košiciach uzavrie so svojím záchrancom manželstvo. Aj takým happyendom sa občas končili vojnové príbehy lásky.
Za postavou knižného Tivadara sa však skrýva skutočný človek a ten príbeh sa naozaj stal. Jeho protagonistom bol košický prozaik a básnik Oliver Rácz a zachránenou Judit zasa košická rodáčka Katarína Nyszli. Tí skôr narodení si na Olivera Rácza isto spomenú ako na zástupcu maďarskej menšiny na Ministerstve kultúry SSR, kde v rokoch 1973 až 1978 pôsobil ako námestník povestného ministra Válka. O svojich zážitkoch počas vojny napísal v roku 1966 rozsiahly román Dozvedela som sa, že žiješ, ktorý sa v týchto dňoch v komikse dostáva do rúk jeho pravnukovi. Ten ho po nociach s napätím číta a so svojimi pocitmi sa zveruje spolužiačke Vere (ako inak, textovými správami na WhatsAppe). Obaja sa napokon dohodnú, že čin, za ktorý Oliver Rácz posmrtne získal izraelské vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi, nesmie upadnúť do zabudnutia a jeho posolstvo treba medzi mladými ľuďmi šíriť.
Knižné vydavateľstvo ej. publishing založila v roku 2018 Jana Hoschek Hoffstädter, mladá absolventka štúdia politológie na viedenskej univerzite a niekoľkoročná úspešná a obľúbená redaktorka denníka SME. Dospievanie jej syna Eda ju pomklo k vydávaniu pestrých kníh pre deti vrátane kreslených rozprávok, ale aj motivačných titulov pre mládež (Veronika z paneláku ide dobyť svet, príbeh lyžiarky Veroniky Zuzulovej) či tzv. edukačných kníh pre rodičov (Dohodnime sa, príručka férového rozvodu a života po ňom). Významnú časť produkcie vydavateľstva však tvorí séria tzv. „nežných“ komiksov: prvé štyri zväzky spracúvajú tému Novembra 1989 (úvodný text s názvom Čierna oslava je z pera prominentného prozaika Michala Hvoreckého), ten piaty o hrdinskom čine Tivadara Hernádiho sa len nedávno objavil na pultoch našich kníhkupectiev. „Komiks je výborné médium na vyrozprávanie historických udalostí alebo životov osobností; obrázok dokonale sprostredkuje atmosféru,“ uvádza v jednom z novinárskych rozhovorov Jana Hoschek Hoffstädter. „Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.“ Text Sone Balážovej je účinný, komiksové kresby Dávida Marcina zasa pôsobivé a výtvarne zaujímavé (je to už tretia publikácia, na ktorej dvojica spolupracovala). Niet pochybností, že dokážu mladého čitateľa zaujať. Útlu knižku dopĺňajú profily hlavných protagonistov, krátke texty s ilustráciami o situácii košickej židovskej komunity počas vojny a prehľadné mapky vojnovej Slovenskej republiky či košického centra.
