Život tej druhej

Na pomerne rozsiahlej ploche románu rozohráva a ponúka viac, ako by čitateľ očakával. Autorka reflektuje osudy dvoch žien z rozličných sociálnych vrstiev. Elisabeth je spisovateľka z dobre situovanej rodiny, ktorá si zvyká na malomestský život. Sam je umelecky nadaná študentka zo skromnejších pomerov, ktorá sa vo voľnom čase stará o Elisabethinho syna Gila. Postavy sú v odlišnej životnej etape, no napriek tomu sa miestami názorovo až záhadne približujú. Pre Elisabeth je Sam mladšia verzia seba samej, do ktorej si projektuje svoje predstavy a nesplnené túžby, kým Sam Elisabeth obdivuje a túži sa jej podobať. V životných plánoch sa pochopiteľne nestretávajú, takže čitateľovi je zrejmé, že postupné prekračovanie hraníc pracovného vzťahu, ale aj súkromia sa stane neúnosným a ich novovytvorené priateľstvo zabije práve miera narastajúcej intimity. Kým Elisabeth sa oboznamuje s životnou rolou matky, mladícke ideály Sam narážajú na drsnú realitu. Ani prostredie malého mesta Elisabeth neuspokojuje. Nielenže ju nedokáže vytrhnúť z domáceho stereotypu, ale poukazuje na elitárstvo a povrchnosť, kde sa pod zámienkou literárnych večerov ohovára a klebetí. V románe sa na materstvo nahliada zo stránky, ktorá sa v súčasnosti stále väčšmi obnažuje. Autorka poukazuje na to, ako príchod nového člena rodiny mení partnerský život a ako matka v úsilí byť vždy tou dokonalou zavše zlyháva. Dôkazom toho je aj stránka Brooklynských mamičiek, prostredníctvom ktorej si Elisabeth ventiluje frustráciu zo zacyklenia v domácnosti. Namiesto podpory a pochopenia nachádza nevyžiadané rady, ktoré sa podpíšu na už aj tak dosť zdevastovanom materskom sebavedomí. Nová životná úloha sa prejaví aj na nedostatku sociálnych kontaktov či ich prehodnocovaní, ale aj na stagnácii v spisovateľskej tvorbe. Skúškou prechádza manželstvo s Andrewom, v ktorom obaja zisťujú odlišnosť názorov v pomerne dôležitých otázkach, akými sú plánovanie ďalšieho dieťaťa či podnikateľské zámery, a problematické sa javia aj rodinné vzťahy, v ktorých sa jatria staré rany a odhaľuje sa mnohé z minulosti.

Aj Sam chce nájsť v živote rovnováhu, ale v takmer dokonalom vzťahu so starším Britom Chrisom tápe a usiluje sa prevziať spravodlivosť na vysokej škole do vlastných rúk. Napokon tým spôsobí ešte viac škody. Obe protagonistky prechádzajú transformáciou, ktorá sa ukazuje na stretnutí po rokoch, no niektoré životné predstavy zároveň zostávajú nemenné a svety nezlučiteľné. J. Courtney Sullivan sa usiluje neopakovať banálne pravdy. Postavy nadobúdajú určité skúsenosti a týmto spôsobom ich necháva rásť. Moc je dynamickým činiteľom vstupujúcim do vzťahu priateliek a aj v úprimnej snahe spoznať sa a pomôcť možno rozpoznať manipuláciu a túžbu ovládnuť život tých druhých, a to práve vtedy, keď sa najväčšmi nedarí mať pod kontrolou vlastný život. Vďaka postave Elisabethinho svokra čitateľ vníma aj silný spoločenský aspekt: otvorene hovorí o sociálnych rozdieloch v 21. storočí tam, kde by sme ich už nečakali, a koncept Bútľavého stromu je trochu bizarným, ale miestami aj realistickým obrazom ekonomických problémov súčasnej Ameriky. Zároveň sa do popredia dostáva myšlienka silnej determinácie prostredím, ktoré či chceme, alebo nie výrazne ovplyvňuje naše uvažovanie a konanie. Autorka vyniká zručným rozprávačským talentom, zmyslom pre pozorovanie a analýzu javov, ktoré zarážajúco presne odrážajú realitu.

Priateľky a neznáme odhaľujú koncept priateľstva na dobu určitú a kruté uvedomenie si toho, že tých druhých spoznávame po celý život. Neraz nám do života prídu práve preto, aby nám pomohli odhaliť naše slabé stránky a umožnili nám pracovať na sebe. Veľmi pravdepodobne sa v príbehu nájdete.