Vyhľadávanie
Ukážka historickej autenticity
Martius Narniensis Galeottus: Znamenité, múdre i žartovné výroky a činy kráľa Mateja / De egregie, sapienter, iocose dictis ac factis
Bratislava, Kalligram 2005
Preklad Ľ. Buzássyová a D. Škoviera
V preklade Ľudmily Buzássyovej a Daniela Škovieru sa v exkluzívnej väzbe sprístupňuje latinské dielo talianskeho humanistu. Spis vznikal v rokoch 1484–1486 za Galeottovho pobytu na dvore kráľa Mateja Korvína, vydania sa však dočkal až roku 1563.
Ľudmila Buzássyová ho v úvode charakterizuje ako „ľahší žáner historickej spisby“, čím naznačuje, že jednou z jeho základných funkcií je zábavná funkcia. Adresátom je teda najmä široká čitateľská verejnosť. Jedným dychom však dodáva, že inšpirovať sa ním môžu i odborníci z oblasti histórie, etnografie, filológie, veď ide o text, ktorý vznikol pred vyše päťsto rokmi priamo na dvore kráľa Mateja! Spôsob, akým je kniha spracovaná, vychádza v ústrety obom skupinám potencionálnych čitateľov.
Úvod oboznamuje čitateľa so základnými faktami o vzniku diela. Podáva informácie o živote Mateja Korvína, ale aj o ďalších humanistických osobnostiach, ktoré boli v kontakte s ním či samotným Galeottom (Ján zo Sredny, Antonio Bonfini z Ascoli a i.). Najväčší priestor patrí Talianovi Galeottovi Marziovi, ktorý vystupoval pod menom Galeottus Martius Narniensis. Autorka úvodu na odľahčenie pridáva aj klebietku o jeho „veľmi zavalitej postave“ - ľud naňho vraj vykrikoval: „To je ale pekne vypasené prasa!“. K zrozumiteľnosti prispievajú poznámky o osobnostiach a dobových lokalitách. Pre úplnosť nechýba ani Výber z najdôležitejšej literatúry.
Kladne treba hodnotiť aj rozhodnutie publikovať text v latinskej a slovenskej podobe. Jeho nenáročnosť totiž môže poslúžiť na osvieženie vedomostí z latinčiny pre tých, ktorí ju ešte absolvovali povinne na stredných školách. Najmä ak si môžu porovnávať latinčinu so slovenskou verziou na vedľajšej strane. Z tohto pohľadu je však na škodu veci, že texty predsa len neplynú paralelne – na stranách 114 a 115 dochádza napríklad k posunu až o osem riadkov.
Preklad sa vyznačuje zrozumiteľnosťou a prístupnosťou. Prekladatelia sa nedali ovplyvniť latinskou syntaxou či ľahkým historickým pátosom. Nedali sa ani uniesť prehnanou tvorivosťou, ktorá by spôsobila, že prekladateľ sa snaží dielo „napísať“ lepšie ako autor. Dôsledne zachovávajú „ducha“ textu. Z hľadiska významu pôvodina nekládla vysoké nároky, čo však neznehodnocuje presnosť preloženia. Dokonca, napriek spolupráci dvojice prekladateľov pôsobí homogénne.
Obsah tvorí Dedicatio (Venovanie) a 32 krátkych príbehov zo života Mateja Korvína. Vo venovaní sa dozvedáme, že Galeottus spis venuje synovi kráľa Mateja, Jánovi. Jeho poslaním je privádzať mladého vojvodu k cnosti príkladmi zo života kráľovského otca. Kráľ Matej je totiž v Galeottových očiach mužom, ktorého bystrý um vedie k tým najvynikajúcejším skutkom. Výrazne tu prevláda faktografickosť nad obraznosťou. Z estetického hľadiska bude dielo pre dnešného čitateľa asi málo zaujímavé. Kapitoly sú jednoduchým a stručným vyrozprávaním udalosti, chýba im dynamika, prekvapivosť. Dej často prerušujú odbočky rôzneho charakteru.
Z celkového vyznenia je zrejmé, že autorovi išlo v nemalej miere práve o tieto odbočky: väčšinou v nich vychvaľuje svojho chlebodarcu, prezentuje svoju učenosť, alebo nás zoznamuje s rôznymi reáliami vtedajšieho života. A tu sa skrýva čaro knihy pre dnešného čitateľa. Dozvedáme sa o spôsoboch stolovania i o jedálnom lístku na kráľovskom dvore, o rozdieloch medzi pravidlami rytierskych súbojov v Taliansku a Uhorsku... Zoznamujeme sa s krajovými zvykmi, ktoré sa už dávno nikde nespomínajú, Galeottus nám sprostredkúva aj informácie z geografie či usporiadania uhorských biskupstiev. Popri Matejovi Korvínovi objavíme i krátke životné príbehy ďalších osobností tohto obdobia. Bezpochyby zaujme aj etymológia pomenovania mesta Budín: „Buď to bude podľa starovekej Budalie, alebo podľa svätého muža, ktorý sa nazýval Budha...“.
Vzácne sú, samozrejme, informácie vzťahujúce sa na kráľa Mateja. S rezervou určite treba brať nespočetné chvály, no najúprimnejšie vyznieva Galeottova chvála vtedy, keď hovorí o vrodenej kráľovej dôvtipnosti a prešibanosti.
Znamenité, múdre i žartovné výroky a činy kráľa Mateja nám dávajú možnosť nadýchať sa atmosféry rodiaceho sa uhorského humanizmu, nahliadnuť do spôsobu premýšľania vzdelanca tejto doby autentickejšie ako ktorákoľvek historická príručka.
Miloslav Konečný
