Vyhľadávanie
Univerzita Komenského 2012
Knihy Zo slovenskej poézie šesťdesiatych rokov 20. storočia I. a II. (prvá s podtitulom Portrétne štúdie a rekonštrukcie, druhá Kaleidoskopy) prezentujú autorkine poznatky ústretovým štýlom. Spojením informácií z literárnej teórie, metodológie a historiografie, ale aj filozofie, výtvarného a filmového umenia, nadobúda rozprávanie o poézii dojem asociatívnosti: raz pokojnej ako rieka, inokedy búrlivej ako horský potok, vždy však osviežujúcej. Bokníkovej erudícia v poézii 60. rokov 20. storočia s nevyhnutnými presahmi pred aj za túto časovú hranicu je samozrejmá no nenásilná. Bokníková poéziu prežíva, a tak je text kníh zároveň výzvou na dialóg. Jej písanie sa v mnohom blíži básnickému uchopeniu sveta. Synekdochou nech nám sú slová z predhovoru: „Čo nám môže priniesť čítanie básní? Zážitok z tragiky, avšak spojený s rituálnym zbavovaním sa smútku – už tým, že sa oň s nami ktosi delí, niekto, kto v nich vypovedá. Inokedy, zriedkavejšie, z veršov vychádza dojem pretlaku radosti, ktorá sa navŕšila až natoľko, že potrebovala byť vyjadrená.“ Akoby práve týmito slovami vyjadrila Bokníková svoje autorské krédo. Predovšetkým zážitok, introspekcia smútku a radosti vyvierajúcej z vnútra recipovaných textov, je tým, čo nám spolu s nevtieravo predostretou sumou poznatkov o slovenskej literatúre ostane z čítania o tvorbe Jána Stacha, Mikuláša Kováča, Jozefa Mokoša, Jozefa Mihalkoviča, Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej, Laca Novomeského, Milana Rúfusa a ďalších.
Bolo by žiaduce, aby táto práca našla odozvu aj medzi laickými záujemcami o slovenskú poéziu. Bokníkovej zanietenosť prezentovaná prístupným jazykom je dozaista predpokladom pozitívnej čitateľskej odozvy diela, s ktorým si dala mnoho práce.
