Vyhľadávanie
Zo studnice rodnej reči
Zostavili Katarína Balleková a Miloslav Smatana
Bratislava, Veda 2005
Autori publikácie hneď v úvode vysvetľujú, prečo pripravili túto knižku, keď slovenskú dialektológiu prezentuje Atlas slovenského jazyka aj s členením podľa rôznych hľadísk a Slovník slovenských nárečí. Zostavovatelia týchto nárečových frazém vychádzajú z rovnomennej rubriky v časopise Kultúra reči, ktorý má nízky náklad, a tak pri 10. výročí rubriky vznikla myšlienka vydať príspevky knižne. Úlohou rubriky bolo prezentovať a priblížiť dnešnému čitateľovi pestrosť a lexikálne bohatstvo našich nárečí a predstaviť slovenské nárečia z málo známej stránky. V rokoch 1992 – 2001 tu boli publikované aj viaceré štúdie z nárečovej lexiky z predspisovného obdobia. V tejto súvislosti si treba všimnúť názor Ivora Ripku, ktorý úvodnom slove publikácie zdôraznil, že ,,spisovná slovenčina sa vyvinula z ľudového jazyka, a preto ju nemožno stavať do ostrého protikladu k nárečiam. ... Nárečia sú živým prameňom, ktorý tečie stáročiami, ich výpovedná sila nevyschla, sú najprirodzenejším zdrojom napájania a zavlažovania spisovného jazyka.“
Súbor príspevkov Zo studnice rodnej reči je venovaný pamiatke jazykovedca Antona Habovštiaka, jeho úvaha o svojských výrazových prostriedkoch jeho rodného kraja pod názvom Oravčina je úvodným textom publikácie. Zostavovatelia rozdelili príspevky do tematických okruhov, ktoré dokumentujú každodennú prácu, zvyky, obyčaje a zábavu. Ďalší blok sleduje človeka od jeho narodenia (,,ľec po babu, nevesta stuka“), cez mladosť (,,čudujem sa í, že ide za takého frajírkára), svadbu (,,smrdzí mrkocinú, žeňel bi sa... však tí sú len pod tak pod vŕbou zosobášení... a ked bulo po oženku, začal mlaci svoju ženku“). Kapitola zameraná na ľudské vlastnosti prináša prirovnania k zvieraťu (,,je v ňom múdrosti ako v komárovi sadla ...spadel jak olovení ftá“), zaznamenáva medziľudské vzťahy vo frazeológii rôznych oblastí (,,podešva jedna krpatá ...to taki potkopek“). Samostatnú časť tvorí téma hier (,,hrali sme švindlera...čerti mu podstlali“). Najobsažnejšia časť knižky – plné ruky práce je zameraná na rozmanité remeslá, poľnohospodárstvo, nechýbala lexika o bohatstve ani chudobe. V poslednej kapitole sústredili zostavovatelia materiál na tému – jedli, pili, hodovali. Knihu Zo studnice rodnej reči dopĺňa abecedný zoznam obcí, z ktorých autori príspevkov čerpali ukážky nárečí (aj s príslušným okresom) a zoznamom značiek použitých historických písomností. Jednotlivé tematické okruhy delia grafiky z tlačí 17. – 19. storočia.
Lýdia Čelková
