Vyhľadávanie
Alexander Solženicyn: Lenin v Zürichu
Preklad: Igor Slobodník
Bratislava: Premedia, 2020
Ruský spisovateľ a držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Alexander Isajevič Solženicyn, autor diela Súostrovie Gulag a kníh nedokončeného románového cyklu Červené koleso, vydal svojho Lenina v Zürichu v roku 1975. Majstrovsky vykresľuje dôležité dejinné udalosti spojené s pobytom Vladimíra Iľjiča Lenina, ruského marxistického revolucionára, vo švajčiarskom Zürichu od augusta 1914 do marca 1917.
Bibliograficky ladená kniha je akýmsi kompasom chronologického vývinu prvej svetovej vojny a vyvrcholením ruskej revolúcie z Leninovej perspektívy. Solženicyn v tzv. troch uzloch približuje pozadie utrápeného, no odhodlaného Uľjanova. Paranoický pragmatik obľubuje pritakávačov, plány o ovládnutí Ruska s pomocou proletariátu za akúkoľvek cenu a vychádzky s milovanou Inessou Armandovou. Na druhej strane pohŕda kýmkoľvek, kto vyžaruje neutralitu, odporcami svojich ideí, klebetami aj príležitostnými zákazníkmi zürišských kaviarní.
Samotný príbeh dopĺňajú autorove poznámky v podobe faktografických historických dokumentov a záznamov, ako aj životopisné profily revolucionárov. Tie slúžia ako nápomocní sprievodcovia kapitolami plnými mien, prezývok či skomolenín významných historických osobností.
Čitateľ – Leninov dôverník
Blízkosť opisov deja a postáv knihy Lenin v Zürichu je zo začiatku vítaná, no Solženicyn nevaruje pred nečakaným pádom do slučky skepsy, zúfalstva a príležitostného nesympatického optimizmu hlavnej postavy. Iritujúce faktory zvláštne nútia do úškrnu a chronického ľutovania človeka túžiaceho ovplyvniť chod dejín. Zrejme preto sa čitateľ zakrátko vžije do roly Leninovho dôverníka.
Uľjanov je často ostražitý a vo svojich vnútorných, pre dielo typických monológoch pravidelne vyvoláva dojem vševediaceho tvorcu moderného komunizmu. Jeho jazyk je priamočiary, plný ostrosti, agresie a neprítomnosti akejkoľvek stopy bežnej ľudskej empatie. Po jednom z komentárov Solženicynovho Lenina nás pred obavami chráni jedine vedomosť, že sa zo Švajčiarska nestalo plánované epicentrum svetovej revolúcie: ,,V zatuchnutom Švajčiarsku triumfuje bacil maloburžoáznej tuposti. Svet buržoázie si pokojne žije ďalej, netuší, že ho niekto chce vyhodiť do vzduchu.“ (s. 64)
Vzťah nie je najvyšší cieľ
Ojedinelými pasážami knihy sú Leninove vzťahové rozkoly. Ako keď si vyberá medzi priazňou k svojej oddanej manželke Nadežde Krupskej a k dlhoročnej priateľke, političke Inesse Armandovej. Aj keď svoju náklonnosť transparentne preukazuje Inesse, volí si Nadeždu. Robí tak najmä pod záštitou svojho presvedčenia o odovzdaní sa práci a revolúcii, ktorú radí na prvé miesto. Uľjanov sa napokon javí ako chladný pragmatik, odmieta rozmary a vyhľadáva len subjekty živiace jeho najvyššie ciele.
Krátka kniha veľkej hodnoty
Dielo Alexandra Solženicyna Lenin v Zürichu, krátka kniha veľkej hodnoty, je prozaickou historickou príručkou a partnerom pri náhľade do zákulisia udalostí prvej svetovej vojny, ruskej revolúcie a profesionálneho, ako aj osobného života dnes neslávne známej tváre zasľúbenej rozkvetu svetovej socialistickej revolúcie.
Matúš Ján Capko (1998)
Študuje žurnalistiku na Filozofickej fakulte KU v Ružomberku. Pôsobí i ako praktikant RTVS. Venuje sa ľudskoprávnej činnosti a píše pre internetové portály.
