Vyhľadávanie
Z rozhovoru Dada Nagya s Annou Gruskovou, ktorý si celý môžete vypočuť v podcaste Literárneho informačného centra Knižná revue.
Ako ste sa dostali k príbehu Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej?
Jednoducho. Ocitla som sa ako podnájomníčka v Banskej Štiavnici na Ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Prirodzene ma začala zaujímať žena, podľa ktorej je táto ulička pomenovaná.
Čo bol prvý krok?
Dnes sa väčšinou začína tak, že človek začne „gúgliť“. Tak som „gúglila“, všeličo som sa dozvedela a o mnohom z toho sa neskôr ukázalo, že nie je úplne pravdivé. Prešla som rôznymi fázami, ale neprestala som sa usilovať hľadať pravdu.
Ktoré údaje sa ukázali ako nie úplne pravdivé?
Vo wikipédii sa napríklad píše, že bola Židovka, o čom napovedá jej osud. Skončila v masovom hrobe v Kremničke spolu s ďalšími 746 ľuďmi väčšinou židovského pôvodu. Navyše židovským ženám sa často pripisovali atribúty ako vzdelanie a nezávislosť a tie Alžbeta mala. Ale veľmi pravdepodobne nemala židovský pôvod. Sama si v jednom dotazníku uviedla karpatskonemecký pôvod.
Čím vás zaujala, že ste sa rozhodli zistiť o nej čo najviac?
Keď som držala v rukách 600-stranovú knihu Žena novej doby, ktorú redigovala a iniciovala spolu s Jarmilou Zikmundovou, bola som veľmi prekvapená, že som o tej knihe nikdy predtým nepočula. Je to obrovské kompendium informácií a skúseností, ktoré vyšlo v roku 1938. Možno keby taká príručka vyšla na začiatku 30. rokov – a bolo tam naozaj všetko od dejín ženského hnutia, ženskej literatúry cez moderné manželstvo, výchovu detí, starostlivosť o telo až po čistenie škvŕn – bola by bestsellerom a každá pokroková žena by ju vlastnila. Mala podtitul Kniha pre výchovu demokratickej ženy. Slovo demokratickej je veľmi dôležité. V roku 1938, keď kniha vyšla, sa demokracia začala pomaly rúcať. V tzv. slovenskom štáte nemali záujem o nejaké demokratické ženy a knihu čoskoro zakázali.
Bolo by zaujímavé dostať sa k nej.
Tá kniha mala veľkú smolu. Jej osud predznamenal aj osud Alžbety. Nejaké výtlačky sa zachovali a keď sa po vojne zmenil režim, istý čas sa znovu predávala. Ale v roku 1948 opäť nastal režim, ktorý nestál o demokratické ženy. Dnes sa občas dá zohnať v antikvariátoch.
O čom hovorí knižný príbeh Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej?
Kniha je podľa mňa ľúbostný príbeh, detektívka aj vlastiveda, je v nej veľa o Štiavnici. Ale pre mňa je najdôležitejšie to, že svojím spôsobom hovorí o osude demokracie na Slovensku v istom období, ktorý Alžbeta personifikuje. Beriem trochu ako svoju misiu hovoriť o demokracii a jej význame. Lebo v novinách potom čítate, že 60 percent ľudí na Slovensku nie je spokojných s demokraciou, mnohí sa domáhajú nejakej vlády pevnej ruky atď. Myslím si, že je potrebné hovoriť o demokracii a nebrať ju ako samozrejmosť. A aj porozprávanie príbehu presvedčenej demokratky môže niečo povedať o hodnote demokracie.
Anna Grusková (1962)
Filmová a divadelná autorka, režisérka a kurátorka. Nakrútila dokumentárny film o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej a napísala umeleckú reportáž o hľadaní jej stôp v Banskej Štiavnici Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej.
Zdroj foto: archív Anny Gruskovej
