Vyhľadávanie
Ježiš maľovaný na Slovensku obsahuje vyše dvesto strán a odhadujem, že dvakrát toľko fotografií s jednotnou témou ukrižovania Ježiša Krista. Kríže nafotil, dokumentačne spracoval a vydal vo vlastnom náklade Ján Lofaj.
Textovo je kniha skromná, bolestné výjavy sprevádza pár veršov a úvah od Milana Rúfusa, Mikuláša Kasardu, Jána Motulka a iných. I kompozícia obrazov a ich usporiadanie sa zdajú byť prosté, pokojne spočívajú jeden vedľa druhého. Každý je výnimočný, pretože vždy je kontrastný voči tomu druhému, a práve v tomto vzájomnom napätí možno vytušiť istú myšlienkovú koncepciu autora. Prelistovala som knihu mnohokrát, no najsilnejší zážitok som mala práve vtedy, keď som strany obracala poctivo, po poradí.
Reflexia obrazov otvára starosvetský svet náboženských relikvií a symbolov zbožnosti. Po prekonaní tejto bariéry sa však sprítomňujú najrozmanitejšie spôsoby chápania výjavu ukrižovania, myslenie, a najmä cítenie významov bežného človeka v súvislosti s osudom trpiteľa. Prostý ľud mu vtlačil nesmierne množstvo emócií. Stretnete tu Ježiša nielen v bolestných kŕčoch, ale aj odovzdaného, pokojného, užasnutého, s démonickým pohľadom, pred posledným výdychom alebo s trpiacim gestom. Mnohé výrazy už nevieme odčítať, zostali z nich iba torzá, zub času ich ohlodal.
Niektoré rukopisy sú prekvapivo kubistické či geometrické, iné amatérske, čím je postava proporčne nevyvážená, alebo naopak, mimoriadne precízne. Autor niektoré detaily priblížil a tie najkontrastnejšie umiestnil vedľa seba. Tak môžeme pozorovať Ježiša so svalnatým trupom i celkom vyziabnutého až na kosť, bohato riasené drapérie a azda cítime aj štipku hanby pred príliš sa obnažujúcim Ježišom. Insitný charakter krížov im neuberá na sakrálnosti, práve naopak. Tieto naivné a nedokonalé remeselné výtvory „sú výsledkom nekonečnej snahy zobraziť svoju predstavu o Ježišovi, prirodzenou potrebou ukázať ho podobného sebe, človečenského“.
Publikácia, či skôr tie osamelé kríže si zaslúžia odbornú reflexiu alebo aspoň väčšiu pozornosť. Pretože je otázne, kto bude rozprávať ich príbeh, keď generácie, ktoré ich postavili, zmĺkli…
Ako vznikol nápad vytvoriť knihu s fotografiami ukrižovania Ježiša Krista?
Pri potulkách som si všimol, že tento typ kríža nie je iba náboženský symbol. Na rozdiel od liatinových, kamenných a iných je svojskejší, farebnejší. Namaľoval ho človek a dotvára čas, a hlavne, na každom z nich sú rôzne výrazné tváre. Sú živé. Fascinovali ma, preto som si ich začal systematicky fotiť. Čím viac som ich videl, tým viac ma nadchýnali. Zdôrazňujem, že pre mňa kríž nie je len náboženským symbolom, ale aj krajinotvorným prvkom. Na Slovensku aj častým motívom insitného umenia. Očarujúce sú napríklad drevené až samorastové kríže Štefana Siváňa. A keď človek vidí plnú miestnosť drevených krížov rozhľadeného a všestranného Vila Mešku, žasne. Uvedomil som si, že sú kultúrnym dedičstvom, ktoré sa vytráca. Chcel som ho zaznamenať, kým existuje. A to už bol len krok k tomu, aby som z toho skomponoval knihu.
Avizujete, že ide o trilógiu. Znamená to, že ste ešte nevyčerpali všetky artefakty?
Myslel som si, že zaujímavé sú len kríže s plechovým maľovaným korpusom, tie ostatné som pokladal za rovnaké. Časom som spoznal, že aj liatinové či kamenné sú rôznorodé. Aj tie staré a videl som i pár nádherných nových krížov. Druhá kniha by mala byť o „ostatných“ krížoch v exteriéri (pred kostolom, na cintoríne…). Bude komponovaná inak, dokumentárnejšie, viac textu. Časť materiálu mám. Potrebujem to ešte dofotografovať. Pochodiť Kysuce, Oravu, Pohronie, Tekov… Chce to čas. A potom je to o peniazoch. Na prvú knihu som financie nezohnal, tak som vybielil vlastný účet dôchodcu.
Určite ste skúsili osloviť vydavateľstvá…
Áno a výstižná je odpoveď jedného (ktorý si knihu ani nepozrel): Toto na seba nezarobí. Má pravdu. Ale ja som chcel, aby to vyšlo. A za môjho života. Hľadal som sponzorov. Márne. Multimilionár sponzoruje hokejový klub a všeličo iné, na knihu, ktorá ukazuje dedičstvo jeho kraja, predkov, pár tisíc nedá. Ponúkam knihu aj kníhkupectvám – až na výnimku si ju ani nepozrú, zoberú len cez veľkodistribútorov.
V knihe je dominantné zobrazenie. no predsa len, spočiatku mi chýbala legenda k jednotlivým obrázkom…
Túto výhradu som počul od viacerých. Ale to je neporozumenie knihy. Ona nie je odborná monografia ani vlastivedný sprievodca, ale esej. Odpovedal som so Shakespearom: Nie je dôležité, ako sa ruža volá, ale ako vonia. Nestačí to, tak vysvetľujem. Chcel som, aby to bola kniha na pozeranie. Keby na každej strane boli texty, bolo by to dosť nepekné, odpútavali by od obrazu. Keby si čitateľ prečítal, toto je zo Zbehňova a tamto z Višňova a márne hľadal kríž z jeho dediny, stratil by sa zmysel knihy. Ak otvorí dvojstranu, kde je osem tvárí Ukrižovaného, nech ho popisky neodpútavajú, chcem, aby sa zapozeral, skúmal, rozjímal… Nech sa kochá, čuduje…
Ježiš maľovaný na Slovensku je unikátne umelecké a dokumentárne dielo. Mnohých môže inšpirovať…
Kríž je symbolom našej civilizácie. Áno, inšpirovať ma môže Budha, ázijské náboženstvá, ale toto je nám bližšie, máme to v génoch. A kríž na poli, pri ceste môže byť ešte inšpiratívnejší ako ten v kostole, kde ho čakáme. Škoda pre pútnika, pre krajinu, že kríže, kaplnky sa z nej vytratili tak ako poľné cesty…
