Hubert Klimko-Dobrzaniecki pochádza z južného Sliezska, nedávno sa usadil vo Viedni, no predtým prežil desať rokov na Islande, kde študoval islandskú filológiu a vydal po islandsky napísanú zbierku básní. Je aj autorom poviedok a dlhších próz, z ktorých Uspávanka pre obesenca vyjde v blízkej budúcnosti vo vydavateľstve artforum. Jeho prózy boli preložené do viacerých jazykov, okrem slovenčiny aj do taliančiny, francúzštiny, nemčiny, nórčiny, srbčiny a bulharčiny.

V útulnej atmosfére kaviarničky v bratislavskom Artfore sa v pondelok 26. novembra uskutočnilo tretie vystúpenie štipendistov Vyšehradského fondu, ktorí strávili v Bratislave tri mesiace na tvorivom pobyte. Róbert Gál prečítal ukážku z čerstvo napísaného textu svojej budúcej knihy, Viktor Horváth úryvok z  románu Veľká zrážka, Marek Debnár skrátenú verziu eseje o filozofii, flanérii a tvorbe a Hubert Klimko-Dobrzaniecki predstavil esej o susedstve, spolužití a rozchodoch. Pri tejto príležitosti sme položili niekoľko otázok poľskému spisovateľovi Hubertovi Klimkovi-Dobrzanieckému.

Ako sa vám páčilo v Bratislave? Čo vám dal tento štipendijný pobyt?

Pobyt v Bratislave mi v prvom rade poskytol možnosť bližšie spoznať mesto a ľudí. Som šťastný, že som tu mohol byť a písať. Dúfam, že moja práca prinesie ovocie v podobe publikovanej knižky.

V októbri ste v Krakove krstili svoju prvú knihu pre deti nazvanú Bangsi. Je o ľadovom medvedíkovi, ktorý sa pohybuje po nekonečných pláňach za polárnym kruhom, na ktorých stratí mamu, ale aj nájde skvelých kamarátov, pomôže im poraziť trolla, preveľmi smúti a nakoniec mamu nájde a ostane tam, kde sa cíti najlepšie...

Bangsi znamená po islandsky macko. V knihe som chcel sprostredkovať pocit veľkého priestranstva, šíreho neba, voľných plání. Lebo keď sa rozpráva príbeh neveľkým počtom slov, vtedy možno cítiť aj priestor medzi nimi. A o to mi šlo. Navyše som chcel v deťoch a v ich rodičoch prebudiť záujem o sever – sú to nezvyčajné končiny, hotová baňa príbehov. Pretože tam je príroda taká, a nie iná, aj čas beží inak a inakšie sa ukladajú vrásky na čele...

Ste básnik, prozaik, scenárista a najnovšie aj autor detskej knihy. na čom v tomto období pracujete?


Momentálne pracujem na materiáli, ktorý som písal počas tohto štipendia, ale vydanie mojej prvej knihy pre deti sa pre mňa stalo veľmi silným impulzom a asi pripravím ešte jednu knihu pre najmenších čitateľov. Myslím si, že nie je dôležité, pre koho sa píše, pokiaľ ide o vekové rozpätie, ide najmä o to, aby bola knižka dobre a zaujímavo napísaná. A vety môžu byť dlhé či krátke, dôležité je, aby boli zrozumiteľné.