Vyhľadávanie
V novembri 2010 vyšlo tretie číslo tridsiateho ročníka literárnej revue The Review of Contemporary Fiction, ktoré je venované slovenskej literatúre. Revue vydáva americké vydavateľstvo Dalkey Archive Press, ktoré pôsobí pri Universite of Illinois, USA, a programovo sa venuje vo viacerých edíciách vydávaniu prekladov zo zahraničných literatúr. Revue vychádza trikrát ročne a nie každé číslo je tematicky zamerané na niektorú národnú literatúru. Slovenské číslo sa pripojilo ku kanadskému, austrálskemu, talianskemu, francúzskemu, japonskému, lotyšskému, fínskemu, katalánskemu, dánskemu, flámskemu a rumunskému. Revue s tridsaťročnou tradíciou je dobrým odrazovým mostíkom pre slovenskú literatúru a autorov, aby sa dostali do povedomia intelektuálnej obce, ktorá sleduje prekladovú literatúru v USA a ostatných anglofónnych krajinách. V revue je zastúpených 16 žijúcich aj nežijúcich autorov krátkymi poviedkami alebo úryvkami z románov: Ladislav Ballek, Dušan Dušek, Braňo Hochel, Michal Hvorecký, Ján Johanides, Jana Juráňová, Daniela Kapitáňová, Peter Karvaš, Monika Kompaníková, Uršuľa Kovalyk, Václav Pankovčín, Stanislav Rakús, Pavol Rankov, Rudolf Sloboda, Dušan Šimko a Pavel Vilikovský. Vydanie sa podarilo realizovať vďaka úsiliu Literárneho informačného centra a finančnej podpore Ministerstva kultúry SR. Záujemcovia o toto číslo Review of Contemporary Fiction (Dalkey Archive Press, Champaign, Illinois, Summer 2010, vol. XXX) si ho môžu kúpiť na www.dalkeyarchive.com alebo na www.amazon.com.
Zostavovateľkou a prekladateľkou výberu je odborníčka na stredoeurópsku literatúru a prekladateľka z ruštiny, češtiny a slovenčiny pôsobiaca na Karlovej univerzite a na New York University v Prahe Clarice CLOUTIER. Po prezentácii revue (25. februára) v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici nám odpovedala na niekoľko otázok.
• Podľa akého kľúča ste vyberali autorov a ukážky z ich diela?
– Po konzultácii s niekoľkými odborníkmi na slovenskú literatúru a po rozsiahlom čítaní som vybrala autorov na základe toho, že som chcela anglofónnych čitateľov oboznámiť so širokým spektrom, ktoré ponúka súčasná slovenská literatúra. Nečerpá len z dediny, ale aj z mesta. Nezaoberá sa len krásou prírody, ale aj jej deformáciami. Takto je to vyvážené a ja som vybrala autorov, ktorí podľa mňa reprezentujú jeden alebo viac z mnohotvárnych aspektov literatúry. Kľúčom pri výbere pre mňa bola aj identita. Vybrala som autorov, ktorí píšu o tom, ako Slováci v súčasnosti chápu svoju identitu po páde komunizmu, po vstupe do EÚ v každodennom, čoraz stresujúcejšom živote, a akú daň si to vyberá z ich rodinného života, vzťahoch atď. Chcela som čitateľom ukázať aj to, že slovenská literatúra si všíma aj iné krajiny a dianie mimo svojho priestoru, v strednej Európe a ďalej.
• Čo podľa vás môže zaujať amerických čitateľov na slovenskej literatúre?
– Aspekt identity a hľadania, ako ich spomínam vyššie, určite zarezonujú u amerických čitateľov (alebo skôr u anglofónnych čitateľov, keďže dúfame, že táto antológia sa dostane aj do Veľkej Británie a Austrálie). Ďalším dôležitým momentom, ktorý môže vzbudiť ich záujem, je zaujímavé narábanie s časom a priestorom, keď zdanlivo stoja bokom, aby sa príbeh mohol rozvíjať bez ohľadu na ne (Juráňová, Kovalyk). V slovenskej literatúre akoby ľudia pomalšie starli, je v nej čas na to, aby autori podrobne opísali niektoré vzťahy a život, ktorý sa okolo nich dezintegruje (Dušek, Pankovčín, Sloboda). Slovenská literatúra je aj veľmi odvážna v rozprávačských postupoch (Hochel, Kapitáňová, Kompaníková, Vilikovský) a v šokovej terapii (Hvorecký), čo sa môže anglofónnym čitateľom páčiť, rovnako ako psychologický prístup (Johanides, Karvaš) a rozličné sociologické komentáre (Ballek, Rankov, Rakús). Anglofónna kultúra je zmesou rozličných vplyvov, takým „americkým tavným kotlom“, a slovenská literatúra zachytáva aj toto (Šimko).
• Ktorí autori boli pre vás osobne najzaujímavejší a prečo?
– Rada som si prečítala a preložila všetky texty výberu. Keďže sa špecializujem na stredoeurópsku poéziu, osobitne ma zaujali texty Jany Juráňovej, lebo zhutňujú zážitok na maličkú plochu, do okamihov. Z nich sa podľa mňa skladá život...
• Ktorého autora alebo dielo by ste najskôr odporúčali na vydanie v USA?
– Americký knižný trh si v konečnom dôsledku vyberá sám podľa toho, čo sa predáva a čo nie. Vybrať jedného autora/jedno dielo nepomôže zviditeľniť slovenskú literatúru, lebo sa nazdávam, že pre „nových“ čitateľov určitej literatúry sú antológie lepšie, kým si nevytvoria vlastný vkus. Dúfajme, že všetci uvedení autori sa nakoniec budú prezentovať v USA, ale asi by som začala s Vilikovským.
