Vyhľadávanie
Markéta Baňková (1969) získala v tohtoročnej literárnej súťaži Magnesia litera cenu v kategórii Objav roka za knihu Straka v říši entropie – Fyzikální bajky ze života (vyd. Petr Prchal 2010). Absolventka pražskej Akadémie výtvarných umení sa venuje okrem grafiky aj literatúre a prírodným vedám. Moderné technológie uplatnila vo viacerých projektoch. Na internete publikovala knihu Mesto.html (1997 – 1999), v ktorej využila spojenie hypertextu, obrazu a zvuku; ďalším bol „emocionálny“ sprievodca New York City Map (1999 – 2002) a program „vizuálne komentujúci“ aktuálnu stránku CNN – Scribble (2005 – 2006).
• Straka v ríši entropie je kniha bájok o súčasných problémoch, ale zároveň popularizuje fyzikálne zákony. Nie všetci odborníci vítajú popularizáciu exaktnej vedy na úkor zjednodušenia. Stretli ste sa aj s takými názormi?
– Áno, ešte pred vydaním knihy niektorí fyzici text kritizovali. No nebolo to ani z nejakej predpojatosti, skôr preto, že ich myslenie je veľmi prísne technické. Moja kniha je beletria a s vedeckými faktami narába voľnejšie, napríklad formou metafory, ktorú si niektorí fyzici vykladali doslova. Viedlo ma to k tomu, že som text ďalej spresňovala a ladila, aby v ňom odborná stránka bola podaná jednoznačne.
• Svoju prvú tlačenú knihu, ktorú ste aj ilustrovali, ste pôvodne písali pre svoje deti, napokon je určená aj dospelým. Ako ste pristupovali k písaniu?
– Moja kniha je formou neobvyklá, pohybuje sa na pomedzí beletrie a popularizácie vedy, je pre deti aj pre dospelých. Snažím sa tomu prispôsobiť jazyk, nepoužívať prehnane komplikované súvetia, skôr jasné formulácie, aby text plynul hladko, pretože pri vedeckých pasážach – hoci aj krátkych – môže čitateľ trochu zakopnúť. Ťažko ale posudzovať vlastný štýl. Niekto mi vravel, že je to moderná čeština, korektor textu mi zase vytýkal, že je mierne archaická, že často používam prechodníky. Možno môj štýl písania je ovplyvnený jazykom klasickej českej, ruskej a americkej literatúry, ktorú som do seba vstrebala ako dieťa. Teraz vidím, že doba sa mení a jazyk s ňou. Moje staré obľúbené knihy sú už písané jazykom, ktorého slová pomaly zabúdame. Podobne napríklad ako my Česi zabúdame niektoré slovenské výrazy, i keď po slovensky rozumieme.
• Prečo vás fyzika vlastne zaujíma?
– Mňa nezaujímala ani tak fyzika, ale skôr otázky: ako vznikol vesmír, čo je to hmota, ako funguje, ako sme z nej vznikli my a tak ďalej. Tieto otázky vedú k prírodným vedám. Mám záľubu i v biológii. Trebárs skameneliny ma fascinujú... Už ich mám menšiu zbierku. Keď si predstavíte čas, ktorý sa rozprestiera medzi vami a nejakou skamenelinou, zmocní sa vás až závrat. Cestovanie v čase.
• Vaše profesionálne zameranie je predsa len vzdialené od exaktných vied.
– Mám roztrieštené záujmy a som rada, že som ich v tejto knihe mohla spojiť dokopy. Vlastne je to ako adrenalínový šport. Ako príslušník humanitnej komunity sa nesmelo a s bázňou pohybujete na cudzom území vedy a nakoniec si dokonca trúfnete napísať o tom knihu. Občas som mala pocit, že som to prehnala, že to nezvládnem a moje znalosti a mozgová kapacita na to nestačia. Dostať sa cez tieto chvíle a pochopiť niektoré ťažšie fyzikálne zákony však bol skvelý zážitok a najlepšia odmena.
• Čo majú fyzika a literatúra spoločné?
– Fyzika je presná veda, ktorá vykladá skutočnosť bez emotívnych odtieňov či dvojzmyselných významov. Buď je teória správna a možno ju overiť experimentmi, alebo je chybná a nič s tým nespravíme, aj keby si všetci fyzici želali opak. To je príklad kvantovej mechaniky, ktorá sa väčšine vedcov nezahovárala, vrátane tých, čo ju objavili, ale nezostalo im nič iné než rešpektovať prírodu. V literatúre je to naopak: správnosť teórie, alebo kvalitu diela nemožno jednoznačne určiť či dokonca dokázať, je subjektívna a jednotlivo oslovuje každého čitateľa. Kvalitu posudzuje literárna kritika a ohlas čitateľov, „správnosť teórie“ tým však nezaručí. Na prvý pohľad to vyzerá, že fyzika a literatúra nemajú spoločné nič. To však nie je pravda: obidve sa musia pozerať na svet nezaujato, bez predsudkov. A fyzici aj literáti musia mať fantáziu, aby mohli prísť s tým, čo tu ešte nebolo.• Zvieracie postavy vašich bájok sa zaoberajú existenciou vesmíru, no majú aj istú psychickú výbavu, vrátane emócií a vôle...– Videla som, že zákony, ktorými sa riadi priestor, čas a hmota, sú v prenesenom význame použiteľné aj pre psychológiu postáv. Slovo zotrvačnosť je fyzikálny pojem, ale v bežnom živote ho používame skôr v súvislosti s ľudskou vlastnosťou. Prenesením významu z jednej situácie na inú vznikne groteskná zápletka. Jazvečica, ktorá má lenivého manžela, tráviaceho väčšinu dňa na diváne, sa snaží tento stav zmeniť. Používa na to fyzikálne sily – tak sa poučí o zákonoch vesmíru, chápe ich však nie ako fyzik, ale ako žena nespokojná so svojím životom. Nakoniec vďaka fyzike príde na riešenie, ktoré by jej asi odporučila každá psychologická poradňa.• Prekvapilo vás ocenenie a čo pre vás znamená?– Magnesiu literu si vážim, i keď ceny nemusia ešte zaručiť kvalitu. Súhlasím s fyzikom Richardom Fenmanom, ktorý povedal, že najväčšia cena je tá, ktorú mu prináša práca samotná. Ocenenie ma teší: je povzbudzujúce vedieť, že ľudia, ktorí sa knihami zaoberajú, si našli čas prečítať tú moju a páčila sa im. Literárne ceny majú zmysel, popularizujú knihy a zaväzujú ocenených autorov pokračovať v práci. Je to dobrá vec.• Ktorých súčasných autorov si rada prečítate?– Čítam napríklad Emila Hakla, Martina Ryšavého, kedysi sa mi páčila Pamět mojí babičce Petry Hůlovej. Práve som dočítala knihu biológa Jaroslava Flégra Zamrzlá evoluce, za ktorú dostal cenu.• Okrem písania sa venujete aj fotografovaniu, dizajnu či grafike. Ako sa vo vás prelínajú tieto sféry umenia?– Zvyčajne preskakujem medzi jedným a druhým. Postupne čoraz organizovanejšie, ale najmä ako to vyplýva zo situácie. Keď treba rekonštruovať byt, som bytová dizajnérka, keď naše decká potrebujú čítať knihy, napíšem knihu, akú by som pre ne chcela mať. Robím, čo situácia prinesie.
