• Čo viedlo poetku k experimentovaniu v žánri prózy?
– Je to len zdanie. Prózu som vždy viac čítala, oveľa viac ma fascinovala. Už pred 18 rokmi vznikla ,,protoverzia“ môjho románu i mnohé, dosiaľ nepublikované texty. K poézii som sa dostala ako 33-ročná. Ale paradoxne, básne som publikovala skôr. Prekvapilo to aj mňa samu. V mojom vedomí som však prozaička, ktorá experimentovala v žánri poézia... Nie naopak.

• Exotická love story podľa mňa tvorí len vonkajší rámec Dažďa slivkových kvetov. Oveľa viac ma zaujala postava hlavnej protagonistky Angely...
– Angela hľadá rovnováhu medzi nespútanou, bohémskou zmyslovosťou a intelektom, disciplínou. V komplikovanom ľúbostnom vzťahu skúma podstatu svojej bytosti. Ťažiskovou líniou románu je vernosť sebe samému, v profesii aj v súkromí. Najvyšší, posvätný zákon. Je to pre mňa jedna z kľúčových tém života.

• Prečo si zvolila netradičné grafické členenie textu?
– Text plynie paralelne vo viacerých rovinách: „holý príbeh“ je základom. Na okraji – drobným písmom – vkladám komentáre, digresie, úvahy (o Číne ) a niekedy krátke citáty (Zápisky z externého mozgu). Posúvajú príbeh do širších súvislostí. Do textu občas vstupuje „vševediaci“ rozprávač (kurzíva). Celý príbeh komentuje a poodhaľuje Liangovu dušu. Poslednou vrstvou príbehu sú alegorické texty (v rámčeku): dávajú príbehu milencov špecifickú dimenziu navyše.

• Svoju druhú knižku básní si vydávala vlastným nákladom, aby si ju mala presne podľa svojich predstáv. Prečo si sa teraz rozhodla pre Vydavateľstvo Slovart?
– Poézia je komorná, nanajvýš intímna výpoveď... a vlastný náklad s tým korešponduje. V prípade môjho románu (hoci je tiež nanajvýš intímny) som chcela silného vydavateľa. Vydavateľstvo Slovart vo mne roky vzbudzovalo – z viacerých dôvodov – rešpekt... A musím dodať, že kniha bude po vizuálnej stránke opäť podľa mojich predstáv. Pracovníci vydavateľstva maximálne vychádzali v ústrety autorským predstavám. Viac, než som čakala.