Vyhľadávanie
Fantastika je vstupenka do súčasnosti
Hovorí Ondrej Herec, odborník na žáner sci-fi a organizátor jeho literárneho života
Ondrej Herec (1944), povolaním sociológ, autor vyše tridsiatich výskumných prác a štúdií zo sociálnej politiky a sociológie kultúry, je zakladajúci člen česko-slovenského Syndikátu autorů fantastiky (1989) a Slovenského syndikátu autorov fantastiky (1990), jeho predseda od roku 1994, člen česko-slovenskej Akademie science fiction, fantasy a hororu, zakladateľ a predseda poroty súťaže o Cenu Gustáva Reussa, člen poroty súťaže o Cenu Karla Čapka... Najmä vďaka jeho úsiliu začali na Slovensku vychádzať preklady modernej svetovej fantastiky. Zostavil prvý slovenský zborník svetovej fantastiky (tematické číslo Revue svetovej literatúry 7/1981), je autorom prvého česko-slovenského rozhlasového seriálu venovaného fantastike (1981), zostavovateľom a spoluautorom prvého slovenského magazínu venovaného fantastike (SF 01 a SF 02), autorom prvej slovenskej štúdie o vedecko-fantastickom televíznom seriáli (Utópia Star Treku, Krutohlav 2000) atď. Ako spoluautor s Viliamom Marčokom prispel do Dejín slovenskej literatúry III (LIC 2004) kapitolou Vznik a premeny modernej fantastiky.
* Z krátkeho prehľadu toho, čo ste urobili pre rozvoj pôvodnej slovenskej fantastiky, by sme vás mohli nazvať „mužom prvenstiev“. Prozaik Štefan Konkol vás označil za „nestora slovenskej fantastiky, ktorý pomohol mnohým začínajúcim autorom SF prekročiť publikačný prah“. To nie je málo. Ktoré zo svojich iniciatív pokladáte za najdôležitejšie?
– Možno fakt, že rozhodujúcim činiteľom vývinu pôvodnej slovenskej fantastiky sa od roku 1990 stalo pôsobenie Slovenského syndikátu autorov fantastiky (SSAF) a že vďaka nemu si slovenská fantastika definitívne uvedomila samu seba, svoju nadväznosť na domáce aj zahraničné tradície a prenikla do vedomia širšej čitateľskej aj odbornej verejnosti ako neoddeliteľná súčasť slovenskej kultúry. Ďalej fakt, že tradíciou Ceny Gustáva Reussa a vydávaním Krutohlava vstúpila slovenská „fantastická“ tvorba do povedomia autorov, odborníkov a širšej verejnosti. Keď sme roku 1991 založili Slovenský syndikát autorov fantastiky, nevedeli sme, čo prinesie budúcnosť. Odvtedy sa vyprofilovalo zázemie autorov a čitateľov, čo literárnu fantastiku považujú za samozrejmú súčasť slovenského kultúrneho života a sami ju aj tvoria.
* Čo to znamená konkrétnejšie?
– Napríklad to, že tisíc tristo poviedok od päťsto autorov zo súťaže o Cenu Gustáva Reussa predstavuje vyše deväťdesiat percent pôvodnej slovenskej fantastiky z rokov 1990 až 2003. Obohatilo ju o nové motívy a témy, ale aj o inšpiráciu výrazovými prostriedkami modernej svetovej fantastiky. Autormi prevažnej väčšiny knižných pôvodín SF, publikovaných od roku 1995, sú účastníci súťaže o Cenu Gustáva Reussa. So Slovenským syndikátom autorov fantastiky prešla slovenská fantastika krátku, ale historicky jedinečnú etapu sebauvedomovania. SSAF vytvoril priestor a formoval celú novú generáciu slovenských autorov tohto žánru. Súčasní aj budúci autori a vydavatelia nemôžu túto etapu zopakovať, ale môžu na ňu nadväzovať.
* Vďaka vám vyšli prvé dejiny slovenskej literárnej fantastiky...
– K napísaniu prvých dejín slovenskej fantastiky ma priviedla vydavateľská idea – zaradiť do pripravovaných dejín slovenskej literatúry aj osobitnú kapitolu o fantastike. Publikácia Slovenská fantastika do roku 2000 vyšla zásluhou Jána Tazberíka, generálneho riaditeľa Národného osvetového centra, ich spoluautorom je mladý historik Miloš Ferko, prispel zhromažďovaním a primárnym spracovaním časti materiálu. Dejiny slovenskej fantastiky zachytávajú obdobie 160 rokov.
* Takže slovenská literárna fantastika existuje už stošesťdesiat rokov. Ako?
– Smutnou zvláštnosťou vývoja slovenskej fantastiky je neprestajné prerušovanie kontinuity. Za takmer šesťdesiat rokov od vzniku Reussovej Hviezdovedy...(1856), považovanej za prvé dielo slovenskej fantastiky, až do roku 1914 publikovali tri slovenské fantastické prózy iba dvaja autori. Reussovo dielo vyšlo knižne až v roku 1984. Dvadsaťpäť kníh od trinástich autorov vydaných za tridsaťštyri medzivojnových rokov upadlo po druhej svetovej vojne do zabudnutia čitateľskej aj odbornej verejnosti na vyše päťdesiat rokov. Po februári 1948 na Slovensku desať rokov nevyšla knižne ani jediná pôvodná fantastická próza. Po roku 1990 sa predchádzajúca generácia autorov fantastiky v podstate odmlčala, slovenská fantastika opäť stratila nadväznosť na vlastnú tradíciu a prevážil v nej vplyv zahraničných vzorov. Objavil sa však nový fenomén – približne pred dvadsiatimi piatimi rokmi vzniklo na Slovensku klubové hnutie záujemcov o modernú fantastiku – fandom, organizované podľa zahraničných modelov. Kým nevznikol Slovenský syndikát autorov fantastiky, fantastika sa u nás najmä tematicky vyvíjala prevažne pod vplyvom zahraničnej fantastiky, tá zas najmä v rámci populárnych žánrov – a v tom sa slovenská fantastika od nej neodlišuje.
* Zostaňme ešte chvíľu pri fandome. Keby ste tento pojem trošku rozviedli...
– Fandom je celosvetové klubové hnutie záujemcov o fantastiku. Možno by bolo priliehavejšie nazvať ich fanúšikmi. Fandom svojich členov združuje, ale má aj tendenciu uzatvárať sa do seba. Často sa hovorí a píše o gete fantastiky, ktoré akoby existovalo oddelene od ostatnej, „vysokej“ literatúry. Lenže – ako napísal Kornel Földvári – literatúru nedelíme na „poklesnutú“ a „vysokú“, ale vždy len na dobrú a zlú.
Väčšina členov poroty súťaže o Cenu Gustáva Reussa sú významné osobnosti; táto skutočnosť podstatne prispela k tomu, že slovenská SF prekročila hranice povestného „geta fantastiky“ a priblížila sa k hlavnému literárnemu prúdu. Izolácia bez konfrontovania s kvalitou vyhovuje len kocúrkovským tendenciám tých, čo sa nevedia a nechcú učiť.
* Preto celoslovenský odborný seminár Reussova Revúca rok čo rok poskytoval začínajúcim aj renomovaným autorom odborné poradenstvo, vzájomný kontakt a konfrontáciu s publikom?
– Áno, hlavným organizátorom je Národné osvetové centrum, organizátormi sú Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Slovenský syndikát autorov fantastiky, ktorý je aj odborným garantom. Seminár vedie porota súťaže o Cenu Gustáva Reussa, zložená z popredných slovenských literárnych vedcov, spisovateľov a zástupcu fandomu. To podstatne prispelo k tomu, že slovenská SF prekročila hranice povestného literárneho geta a priblížila sa k hlavnému literárnemu prúdu. Desaťročná tradícia seminára i trinásťročná tradícia súťaže boli prerušené pre nezhody medzi organizátormi.
* Pokusy uzamykať fantastiku do geta jej nikdy nepomohli. Vy ste svojím dielom a váhou osobnosti dokázali prekonať predsudky; je to najmä vaša zásluha, že keď sa na Slovensku hovorí o fantastike, už netreba najprv vysvetľovať, čo to je. Ale aj tak: Čo je podľa vás fantastika a čím je pre vás?
– Reakciou na údiv a prekvapenie. „Sense of Wonder“ nie je len pocit údivu, ale aj pocit zázračného. Naznačuje poznanie skryté v záhadách, šepká o svetoch za hranicami ľudskej predstavivosti, nástojí na snoch presahujúcich naše chápanie. V pocite prenikavo jasnej mysle vnímame nejasné tušenie veľkosti ako výrečnú skutočnosť, v tajomstve odhaľujeme logiku, krásu a ešte dôležitejšie umenie porozumieť jej.
Moderná fantastika (najmä science fiction, po slovensky vedecká fantastika) podáva svet nielen taký, aký je, ale aj taký, aký by mohol byť. Zobrazuje ho v dobrom aj zlom, podľa našich nádejí aj obáv, svet, po akom túžime, aj aký nechceme.
* Ale dnes sme svedkami doslova explózie „fantastických“ foriem umenia aj zábavy. tolkienománia, potterománia, Hviezdne vojny... S čím súvisí podľa vás dnešný záujem o fantastiku?
– Záujem o fantastiku nie je dnešný, je večný. Len dočasne ho prekrývala ideologická propagácia rôznych druhov realizmu. Na začiatku každého poznania stojí údiv a nádej. Otázka „prečo“ a tušenie, že niečo môže byť ináč, to je základ fantastiky všetkých čias. Sú to otázky, ktoré kladú už deti a ktoré si sami kladieme dovtedy, kým nestratíme zvedavosť a nádej, bez ohľadu na to, v akej dobe žijeme. Naša doba je dobou nových technológií, globálnej ekonomiky a postindustriálnej civilizácie. Máme kultúru, ktorej súčasťou je priemysel zábavy. Túžba zabávať sa je večná, ale priemysel zábavy objavil spôsoby, ako na nej zarábať viac ako kedykoľvek v minulosti. Kult Harryho Pottera a Tolkiena, Hviezdne vojny či Star Trek sú kultúrno-ekonomické fenomény, v ktorých miliónové investície prinášajú miliardové, teda tisícnásobné zisky. Ekonomickým motorom súčasnej fantastiky sú hry, najmä počítačové. Ani pri najlepšej marketingovej stratégii a reklame by však nijaká kniha, film, televízny seriál či hra nepriniesli zisk, keby nedokázali osloviť publikum.
* Nie je to tak, že priemysel zábavy vstupuje do našich životov viac, ako by sme si želali?
– Neovplyvňuje nás všetko, s čím sa v živote stretneme, čo čítame, vidíme, počujeme a cítime? V celých dejinách ovplyvňovali vedomie jednotlivca kolektívne predstavy, mýty, náboženstvá a ideológie, sugestívne charizmatické osobnosti, extatické rituály aj psychoaktívne látky. Technické zdokonalenie ilúzie, ktorého triumfom je kyberpriestor či virtuálna realita, predchádzali tisícročia života človeka v ilúziách rôznych ideových systémov od mýtov až po moderné ideológie.
Priemysel zábavy udržiava svoje produkty na trhu podľa jediného kritéria, ktorým je zisk, ale porekadlo hovorí, že zbytočné je nadávať na zrkadlo, keď máme krivú hubu.
* Trochu inak: nečakáme od produktov priemyslu zábavy priveľa?
– Záblesk osvietenia môže byť aj sebaklam. Police špecializovaných kníhkupectiev sú plné prekladov treťotriedneho zahraničného braku. Pomocníci komerčne zdatných majiteľov nahovárajú na internetových stránkach verejnosť, aby kupovala „geniálne diela“, lebo „tak sa má písať fantastika“. Vedomie verejnosti je aj produktom priemyslu zábavy.
* Filozofiou väčšiny fantastických príbehov je dobrodružstvo. Vaše štúdie a eseje sa dobre čítajú, lebo ste dokázali urobiť z dobrodružstva filozofiu. Stretol som sa s názorom, že štúdiou Cyberpunk ste uviedli do slovenskej literatúry lyrizovanú prózu technosféry.
– Fantastika je viac ako biznis a „poklesnutý žáner“. Je to pohľad na svet. Neposedný ľudský duch sa usiluje pochopiť zmysel a cieľ, hľadá vysvetlenie reality, prekračujúce jednoduchý opis hmatateľných skutočností. Fantastika aj realizmus sú dve hľadiská, rub a líce umeleckých žánrov a druhov, ale aj vedy, filozofie a teológie. Samozrejme, že sa prejavujú aj v každodennom živote.
* Základom vašej esejistickej štúdie Fantastika a realizmus je vedomie kontinuity fantastickej literatúry. Začleňuje fantastiku do súvislostí, a to nielen pre znalcov, ale aj pre tých, čo sa o fantastiku zaujímajú len okrajovo.
– Neverím predsudku, že všetka fantastika je brak, a ak je dobrá, tak to nie je fantastika.
* Lenže takto sa to traduje, ten predsudok tu je.
– Áno, ale: po prvé, vyše deväťdesiat percent nijakého umenia nevydrží skúšku časom a zaslúžene upadne do zabudnutia. Prečo by fantastika mala byť výnimkou? Po druhé, nijaký umelecký druh ani žáner sa neposudzuje podľa najhorších diel, ale podľa najlepších. Je azda Čapkov Krakatit zlá literatúra, lebo patrí k fantastike? Po tretie, stále prežíva omyl, že realizmus, „otec“ literatúry, akýmsi omylom splodil fantastiku. Lenže je to naopak, prevažná väčšina literatúry všetkých čias obsahuje fantastické prvky od mytológie, cez eposy, bájky, rozprávky, utópie až po najsúčasnejšiu vedeckú fantastiku: teda od Gilgameša a slávne diela od Homéra, Rabelaisa, Swifta, Voltaira, M. W. Shelleyovej, Verna, Poea, Wellsa až po Tolkiena, Lema, bratov Strugackovcov, Gibsona či Stephensona...
*Aký je náš údel v dlhom (?) časovom horizonte vo svetle sci-fi?
– K údelu človeka asi patrí „zaoberať sa“ veľa, a poznať málo. Asi preto sa všetka literatúra zaoberá osudom človeka; vidno to už z názvov diel ako Odysea, Hamlet či Faust. Zaoberá sa aj charakterovými typmi či sociálnymi skupinami. Vedecká fantastika programovo modeluje ľudstvo ako celok. Herbert George Wells uviedol do literatúry najväčšie zo všetkých dobrodružstiev, dobrodružnú cestu ľudstva do vlastnej budúcnosti. Odtiaľ bol už len krôčik k omylu, že fantastika je literatúra o budúcnosti. Autori fantastických budúcností netušia huncútstvo vlastnej utópie: „Prežijete dlhý a šťastný život,“ sľubuje veštkyňa a nevie, že sama sa o hodinu pokĺzne na banánovej šupke a zlomí si nohu. Nepoznať budúcnosť je dar, ktorý nie vždy vieme oceniť. Poznať prítomnosť nie je vždy ľahké ani príjemné, ale patrí to k schopnosti dožiť sa zajtrajška. Fantastika je vstupenka do súčasnosti, neraz do tej, ktorá sa stala minulosťou ešte skôr, než sme si to stačili všimnúť.
Pripravil Marián Heveši
