Vyhľadávanie
Pod názvom Jorge Manrique: Slohy na otcovu smrť. Zo španielskych elégií 20. storočia vychádza vo vydavateľstve MilaniuM komentovaný preklad najvýznamnejšej španielskej stredovekej elégie a výberovej kolekcie elégií v španielskej reči od popredných novších a súčasných autorov. Text o básňach napísal a básne vybral a preložil Ján Zambor...
• Prečo ste sa rozhodli pre preklad práve španielskych elégií?
– Zaoberám sa poéziou, ale hlbšie slovenskou, španielskou a ruskou. Postupne som si uvedomil, že elégia je v španielskej literatúre veľmi silná a bohato pestovaná od stredoveku po dnešok. Najvýznamnejšia španielska stredoveká elégia a básnická skladba Slohy na otcovu smrť od Jorgeho Manriqueho je aj dnes živou súčasťou španielskej kultúry. K nej som sa rozhodol pripojiť výber z elégií napísaných v špa nielskom jazyku v 20. storočí. Väčšina z nich sa zaraďuje k najdôležitejším básňam jednotlivých autorov.
• Ako ste postupovali pri výbere?
– Pôvodne som chcel predstaviť iba Manriqueho. Vydavateľ sa však prihováral za knihu väčšieho rozsahu. Ako kapacitne zvládnuteľné a súčasne príťažlivé sa mi javilo rozšírenie o 20. storočie. Antológia španielskej elégie v origináli podľa všetkého nejestvuje, objavil som však mono grafiu Eduarda Camacha Guizada Pohrebná elégia v španielskej poézii z roku 1969. Vďaka madridským priateľom Renáte Bojničanovej a Salustiovi Alvaradovi, ktorí ju vypátrali v antikvariáte vo Valencii, ku mne nakoniec doputovala. Prispela k mojej orientácii v problematike, ale pri výbere som vychádzal aj z vlastného poznania hispánskej poézie. Hlav ným kritériom výberu bola umelecká úroveň elégie a to, ako vo mne rezonovala. Vzišla z toho aj kniha predstavujúca rozličné elegické rôznotvary.
• Prečo ste sa rozhodli pre komentovaný preklad?
– Súvisí to s tým, že sa venujem aj literárnovednej interpretácii poézie. Každý preklad uvádzam výkladom alebo stručnou charakteristikou. Do týchto textov som zahrnul aj zistenia znalcov, takže kniha do istej miery približuje i myslenie o španielskej elégii. Tento model knihy, u nás zriedkavý, vytvára predpoklady na bohatšie čítanie.
• S akými prekladateľskými úskaliami ste sa museli vyrovnať?
– Rozličné vydania Manriqueho skladby s podrobnými poznámkami a kľúčové štúdie mi pomohli osvetliť jazykové špecifiká textu z 15. storočia, odkazy na dobové a historické postavy a udalosti, revitalizované toposy (loci communes), poetiku bás ne. K dispozícii som mal výborné komentované vydanie Lorcovho Plaču na smrť Ignacia Sáncheza Me jía sa a niekoľko ďalších interpretácií či prác o tvorbe prekladaných autorov. Osobitné nasadenie si vyžadovala Manriqueho úzka rýmovaná strofa stavajúca na sentencii, priblíženie rytmickej diferencovanosti Lorcovej skladby a preklad Hernándezových tercín.
• Čím podľa vás môžu osloviť tieto texty súčasného slovenského čitateľa?
– O živom ohlase básní v španielskom svete svedčí ich prítomnosť na internete, niektoré elégie (Manriqueho, Machadovu, Albertiho, Lorcovu, Hernándezovu atď.) tam nájdeme aj v prednese iných básnikov a recitátorov či v spievanej podobe. Básnicky výrazne vyjadrená reakcia na stratu, čo je podstatou elégie, sa dotýka každého človeka. Manrique zaujme aj predstavením rytierskych cností s vyzdvihnutím morálnej pevnosti a uzmiereným kresťanskostoickým prijatím smrti.
• Bolo ťažké nájsť vydavateľa?
– Žiaľ, nie sme v situácii, že by nás vydavatelia bombardovali požiadavkami, nech by sme mali v zásuvke akýkoľvek básnický chef-d‘oeuvre. Vydavateľovi básnikovi a prekladateľovi Rilkeho elégií Milanovi Richterovi som ponúkol niekoľko projektov. Vybral si tento.
