Vyhľadávanie
Čo vám dali víťazstvá v súťažiach pred vyše 20 rokmi a čím vás to vie obohatiť v súčasnosti?
V roku 1986 som ako deväťročný získal prvé „veľké“ ocenenie na Literárnom Kežmarku. A stretnutie s Danielou Hivešovou-Šilanovou, Zlatkou Matlákovou, Danom Hevierom nepochybne zasiahlo do môjho smerovania. Niekedy okolo roku 2001 som sa vrátil do kolotoča literárnych súťaží a spoznal som ľudí, ktorých radím medzi svojich najbližších priateľov.
Ako sa rodila vaša debutová kniha?
Spätne sa mi zdá, že ľahko. Prvá finálna podoba bola hotová už v roku 2008. Pri každej ďalšej žiadosti o grant som v knižke nejakú poviedku pridal alebo ubral, ale jadro sa nemenilo. Po drobných dohadovaniach sa ju ľuďom z Vydavateľstva Matice slovenskej podarilo urobiť podľa mojich predstáv.
Pôsobenie v Prahe vás izoluje od literárneho diania a kontaktu s rovesníkmi u nás. Ako to pociťujete?
Každú chvíľu som na Slovensku na nejakej literárnej akcii. Cez internet som s mnohými priateľmi stále v kontakte. Je pravda, že v dobách Literárneho klubu Mädokýš nás bolo vidieť viac, ale rozhodne izoláciu nepociťujem.
Učiť iných písať neznamená stratu tvorivej energie, ktorú by ste mohli využiť pri vlastnej tvorbe?
Je to skôr opačne. V poslednej dobe sa mi zdá, že napriek tomu, že priamo neučím už osem rokov, som v prvom rade učiteľ. Všetky tvorivé dielne, ktoré som lektoroval, mi niečo dali. Veľký impulz mi každoročne dávajú Letavy a Medziriadky, dielne po celom Česku a Slovensku a výborné sú stretnutia na Žilinskom literárnom festivale. Energiu mi pridáva to, že mladí ľudia, s ktorými som pracoval, budú v roku 2014 debutovať s perfektnými knižkami. No a zároveň ma to aj drží pri zemi, keď vidím, akí sú mnohí nadaní.
Prezradíte niečo o svojich tvorivých zámeroch?
Rukopis druhej poviedkovej knihy mám už hotový asi štyri roky, ale isto nie je čas na jeho vydanie. Rád by som totiž dokončil cyklus poviedok s jedným hrdinom, ktorého už niektorí poznajú a bude sa volať Fragmenty zo životnej púte šocheta Šóbu. Stále koketujem s mojím projektom Poviedky na želanie a rád by som odišiel na mesiac intenzívne písať do Rumunska rumunské poviedky. Uvidíme. Budem si musieť niekde na to ukradnúť čas.
