Vyhľadávanie
Literárny portál Mám talent si za svoje dvaapolročné pôsobenie získal v „spisovateľských“ kruhoch stálych návštevníkov – denne je to vyše 1100 autorov a čitateľov, počet zaregistrovaných autorov sa blíži k číslu 4000 a vyšlo z neho 16 kníh. Hneď prvá od autorskej dvojice buless Nový život bez chlapa sa s vyše 8000 predanými výtlačkami stala slovenským bestsellerom. Z najnovších kníh sa najviac darí napríklad historickej romanci Izabela. Láskou spútaní od Evy Avy Šrankovej, vtipnému príbehu silvie havelkovej Stačí si (ne)želať, ale aj zbierke poviedok Všetko, čo chcem. Najbližšie sa môžeme tešiť na knihy Za tie prachy to stálo, Jedného pekného dňa a mysteriózny príbeh Grafikon. Mamtalent.sk si získal popularitu najmä vďaka takmer 200 hodnoteniam skúsených spisovateľov, obľúbená je online poradňa, literárny stĺpček a tiež tvorivá dielňa s radami a tipmi, ako písať.
Pätnásť autorov antológie Všetko, čo chcem sme poprosili o stručné vyjadrenie, v čom vidia zmysel písania a čo pre nich knižné publikovanie znamená.
Ester Anaswah
Doteraz, vyše 15 rokov, som písala viac-menej pre zábavu. Až minulý rok, keď som prišla pre zranenie o prácu, som sa začala venovať literatúre intenzívnejšie, a to vďaka Mám talentu. V písaní som našla nový zmysel života a sebarealizáciu. Knižné vydanie znamená pre mňa ocenenie a zadosťučinenie, že moja práca má zmysel. V súčasnosti uverejňujem na Mám talente svoj prvý román, ktorý si našiel mnohých čitateľov, a verím, že sa tiež dočká knižného vydania.
Jozef Hlivjak
Dôvodov, prečo píšem, je tak veľa, že raz im určite venujem celú poviedku. Knižné publikovanie až tak neprežívam, možno aj preto, že už mám päťdesiat rokov a okrem toho mi už vyšlo v časopisoch asi tak 15 poviedok. Ale potešilo ma to, v knižke som ešte nebol. :-)
Ivan Hankus
Prečo píšem? Úprimne, príliš som nad tým nepremýšľal. Najskôr to bude asi preto, že som po chorobe zostal bez práce doma, tak možno z núdze cnosť. Ale pochopiteľne som tak trochu tušil, že by som snáď mohol napísať niečo, čo by možno potešilo aj niekoho iného ako mňa. Aj keď úprimne pochybujem o všetkom, čo napíšem. Podporil ma jeden môj známy a pravdu povediac veľmi známy spisovateľ, ktorý sa vyjadril, že by som písať mal. A čo pre mňa znamenalo knižné vydanie? Zmiešané pocity, ale potešilo ma to. Nie som ten typ, čo bude tvrdiť, že už nezniesol ten pretlak v mysli a musel to hodiť na papier…
Vasil Demko
Možno ani netušíme, ako sa náš organizmus dokáže pružne prispôsobiť okolnostiam. Jedlo vplýva na zdravie, atmosféra okolo nás na duševnú pohodu. Všetko spolu na náš pocit spokojnosti, šťastia. Na dĺžku života. Po malých krôčikoch sa doslova prelaďujeme to na lepšiu, to na horšiu stranu. Rád by som prispieval k tomu, aby sme sa prelaďovali na tú lepšiu stranu. Vtedy sa cítim tak trochu ako ladič klavíra, ktorý opatrne napína a povoľuje struny, aby nástroj vydal čo najkrajší tón pri každom dotyku prsta. Možno niekoho dobre naladím.
Alia S.
Keď sa mi v jednom z odkladacích priestorov mysle s názvom „skutočné príbehy“ a v druhom pod nadpisom „fikcia“ nazbieralo veľa epizód a zrazu sa začali tlačiť von, vypadávať a upozorňovať na seba, najvhodnejším riešením sa mi zdalo podeliť sa o ne s ostatnými a začala som písať poviedky. Hranie sa so slovami je pre mňa učením; stále je čo objavovať. Knižné vydanie jednej z poviedok znamená pre mňa posun. Možno o malý krok, no najdôležitejšie je, že vpred.
Letnička
Ktosi raz povedal – tuším to bol Šukšin – že každý skutočný spisovateľ je psychológom, no sám je chorý. Áno, som chorá do kníh a čítania. Som chorá, keď nepíšem a nemôžem vymýšľať príbehy. Som chorá, keď nepohybujem postavami v príbehu, keď im nevymýšľam zápletky alebo keď ich nepoteším, či nerozosmutním… A keďže chcem byť zdravá, píšem J Poviedka Viac nepotrebujem je výsledkom montovania sa do cudzích životov a musím priznať, rada sa hrám na psychológa. Inšpirovala ma istá situácia na bratislavskom letisku a vznikla z toho poviedka. Takéto písanie ma dokáže uspokojiť, nadchnúť i nasýtiť. Verím, že podobné príjemné pocity budú mať aj moji čitatelia.
Marek Mittaš
Prirodzenou túžbou každého človeka je sebavyjadrenie. To je asi hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol začať s písaním príbehov. Silným momentom je ukázať vnútorný svet hrdinov a príčiny ich konaní, spektrum vnútorných konfliktov, túžob a tlaku okolia. Kniha má vzbudiť emócie, je možnosťou nielen vyjadriť sa, ale priniesť nové druhy citov, odkazy, vytiahnuť vnútorné motívy konania na povrch. Nové, očakávané pocity, alebo tie, ktoré sa človek bojí, či hanbí prežiť v živote, mu príbeh plne otvorí.
Jiří Zaťovič
Kto chce písať, mal by sa naučiť byť ticho. V dvadsiatich som bol hlučný a ničomu som nerozumel. Ani dnes si nie som istý, či už dokážem naozaj počúvať, či sa nenechám po chvíli uniesť vlastnými úvahami, takže netuším, čo mi chcel môj partner v rozhovore povedať. Preto ma teší, že na ceste od vypočutia príbehu až po jeho odovzdanie stretávam vnímavých ľudí. Bez nich by to nešlo. A napokon, aj najlepší príbeh by bol ničím, nebyť čitateľov, ktorí si knihou nepodložia krivý stôl, ale oveľa častejšie rozkývaný svet.
Adam J. Pallo
Nikdy som nerátal s tým, že budem hľadať odpoveď na otázku, v čom vidím zmysel písania. Píšem len pár rokov a doterajšie publikovanie poviedok, z ktorého mám veľkú radosť, je pravdepodobne signál, že moje písanie predsa len má zmysel.
Elena Eleková
Jazyk sám osebe ma vždy fascinoval, podobne ako literatúra. Má moc pomáhať a zušľachťovať. A spájať. Preto si na publikovaní najviac cením kontakt s ľuďmi, ktorých som svojou tvorbou oslovila.
Hana Hajska-Plachá
Knižné vydanie mojej poviedky vo výbere Mám talent je pre mňa povzbudenie k ďalšiemu písaniu a aj ďalší krok na ceste k vydaniu vlastnej knižky. Som za to tvorcom projektu vďačná. Spoluúčinkovanie so štrnástimi autormi vo mne podnietilo chuť k samostatnej literárnej prezentácii.
Ľubica Noščáková
Pre mňa je písanie spôsob komunikácie – nielen s druhými, ale najmä so sebou. Všetko, čo píšem, po sebe čítam. Nie raz, nie dvakrát… mnohokrát. Až kým nedokážem text pretvoriť tak, aby ma oslovoval. Alebo kým text nepretvorí mňa. Myslím, aspoň v mojom prípade, je písanie spôsobom osobného dozrievania. Možnosťou vidieť, čo vo mne je a niečo s tým urobiť. Alebo sa na tom aspoň schuti za smiať…J
Zandelee
Písanie je pre mňa forma oddychu. Aktívneho oddychu pre moju myseľ, z ktorej si môžem prostredníctvom papiera „odpratať“ myšlienky a ukázať ich okolitému svetu. A pre tento rýchly záznam nie je nič vhodnejšie ako krátky útvar – poviedka. Zbierka Nylonový svet je prvý serióznejší debut, výkrik o akceptáciu mladého autora (mám 22 rokov), ktorý je vďačný za možnosť dozrievať a zlepšovať sa v úžasnom svete literatúry. Pomaly, ale isto. Pretože keď sa vám raz pred očami premietne celý život, tak nech sa je načo pozerať.
Lula Rusnáková
Prečo čítam? Lebo s knihou poznávam neznáme a prežívam neprežité. Prečo píšem? Odkrývam ukryté. Moje myšlienky, názory… Pokiaľ ide o publikovanie, ťažko hovoriť o tom, žeby mi to nejako príliš zasiahlo do života. Podnikám, a preto je písanie pre mňa skôr len akýsi úlet od reality všedného dňa.
Via Sendera
Vydavateľstvo Ikar vytvára na svojej internetovej stránke www.mamtalent.sk jedinečný priestor na sebarealizáciu začínajúcich autorov. Aj ja som vnímala túto možnosť ako príležitosť získať vzácnu spätnú väzbu na svoje literárne príspevky. Píšem predovšetkým pre radosť a odreagovanie sa od bežných starostí. Knižné publikovanie jednej z mojich poviedok ma inšpirovalo a ešte viac povzbudilo.
