Vydavateľstvo KALLIGRAM
Vznik: 1991
Adresa: Staromestská 6/D
P.O. Box 223, 810 00 Bratislava
Riaditeľ: László Szigeti
tel./fax: 02/544 15 028
e-mail: distribucia@kalligram.sk
Zameranie, profilové edície: Kalligram sa od svojho založenia sústreďuje najmä spoločenské vedy, humanistiku, politológiu, esejistiku, beletriu, a to v takých profilových edíciách, ako Domino, Filozofia do vrecka, Majstri vied, Eseje, Váhy, Ad fontes či Balcanica.
Distribučné spoločnosti, ktoré rozširujú tituly vášho vydavateľstva : Artforum, Modul, Pištek, Belimex, Ikar, Slovart Store atď.
Vlastné predajne: Nemáme vlastnú predajňu.
* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– Vydavateľstvo Kalligram je špecifické v tom, že vydáva knihy v maďarskom i slovenskom jazyku – do konca minulého roku to bolo celkovo 720 titulov; publikácie slovenských autorov tvoria v posledných rokoch približne 11 – 13 percent produkcie. Popri knižných publikáciách vydávame aj literárny časopis Kalligram (v maďarčine) – od roku 1992 vyšlo asi 140 čísel, spoločensko-politický časopis OS (v slovenčine) – od roku 1997 vyšlo takmer 90 čísel a roku 2004 sme odštartovali dvojmesačník pre humanitné a sociálne poznanie Anthropos.
Každé samostatné číslo týchto časopisov obsahuje fakticky rozsahom materiál na 250 – 300- stranovú knihu.
– V roku 2004 sme knižný trh obohatili 48 titulmi v slovenskom jazyku, pokračovali sme v osvedčených edíciách, ale vznikla i nová edícia Spisov Ludwiga Wittgensteina, otvorená jeho prelomovým Logicko-filozofickým traktátom; z významnejších mimoedičných titulov treba spomenúť Gombrowiczov román Ferdydurke, vydaný k 100. výročiu narodenia tohto svetoznámeho poľského spisovateľa či Nádasovu monumentálnu rodinnú kroniku Kniha pamätí, jedno zo základných diel modernej maďarskej literatúry alebo román albánskeho prozaika Fatosa Kongoliho Psia koža, strhujúce svedectvo o pozadí spoločensko-politického diania v totalitnom i posttotalitnom Albánsku.
– Edičné zámery vydavateľstva sa ani v tomto roku nemenia – preferujeme vydávanie najkvalitnejších diel z oblasti spoločenskovednej literatúry a beletristiky so zacielením na kultivovaného a náročného čitateľa, pričom sa usilujeme sprostredkovať v rovnakej miere aktuálne trendy v jednotlivých vedných oblastiach, ako i chýbajúce medzery v klasickom humanitnom vzdelaní (ide najmä o dopĺňanie repertoáru autorov a diel z klasickej filozofie – Schelling, Kant, Jaspers, Steiner a i.).
V tomto roku plánujeme otvoriť dve nové edície: edíciu Anthropos, ktorá chce zachytiť aktuálny nástup antropologickej problematiky v humanitných vedách a priblížiť ho slovenskému čitateľovi (na vydanie sú pripravené diela Françoise Susini-Anastopoulos, Jeana Leduca, Antoine Compagnona, Georgesa Didi-Hubermana) a edíciu Knižnica slovenskej literatúry – táto edícia obsahuje reprezentatívne výbery z diel autorov, ktorí tvoria základ slovenskej literatúry – od konca osemnásteho storočia až po súčasnosť (z osobností plánovaných na rok 2005 spomeniem Jozefa Gregora Tajovského, Miroslava Válka a Pavla Vilikovského). Pokračujeme, prirodzene, i v predstavovaní kľúčových autorov filozofie a humanistiky dvadsiateho storočia (Sigmund Freud: Za princípom slasti, Bertrand Russell: Jazyk a poznanie, José Ortega y Gasset: Vzbura davov), ale veľa si sľubujeme i od Lexikónu islamu od Jarmily Drozdíkovej.
· Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Pre vydavateľa sú všetky vydané tituly rovnako dôležité, myslím, že v tomto prípade ťažko hovoriť o nejakých osobných preferenciách.
· A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?
– Nedávno sme chceli rozbehnúť edíciu dobrodružno-humoristických románov P. Howarda, bohužiaľ, už prvé dielo nenašlo dostatočnú odozvu...
– Jednoznačne najviac ma trápi postupný pokles záujmu slovenskej intelektuálnej verejnosti, inteligencie, učiteľov či študentov vysokých škôl o kvalitnú spoločenskovednú literatúru.
· Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Enormný nárast záujmu čitateľskej verejnosti o kvalitnú spoločenskovednú literatúru, príklon k osvedčeným estetickým hodnotám v beletrii a pod.
· Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Nesplnených vydavateľských snov mám viac – napríklad dať dohromady tím slovenských a maďarských historikov, ktorí by spoločne napísali dejiny akceptovateľné aj tu aj tam; takisto snívam o tom vydať čo najširšiu edíciu klasických diel preložených zo starogréčtiny a latinčiny – v antickom svete sú predsa základy dnešnej vzdelanosti...
– Rebríčky bestsellerov sú viac-menej zmanipulované či už médiami alebo niekým iným. Kto pozná náš vydavateľský program, vie, že nepatríme medzi lovcov bestsellerov.
· Akú knižku práve čítate?
– Vždy čítam viac kníh zároveň – teraz mám na stole rukopis nového románu Lajosa Grendela (v maďarčine) – kniha nastavuje satirické zrkadlo súčasnej slovenskej spoločnosti, v románe je prítomná silná voltairovská irónia, solená Bulgakovom a sladená Hrabalom; dúfam, že Matej kráľ v New Honte, ako sa kniha volá, bude patriť medzi tituly, ktoré si budú môcť čitatelia prečítať už na jeseň v slovenčine.