Vyhľadávanie
Písanie o knihách má v dejinách spoločenských vied veľa rôznych podôb a foriem. Rovnako ako samotné knihy: od posvätných textov, v ktorých Kniha sama seba vníma ako zrkadlo Božej mysle či priam vnuknutia vesmírnych síl, až po brakovú literatúru, ktorou sa vedecká literárna história ani nechce zapodievať. Od pamfletov či politickej propagandy, ktorej nekonečné tóny sa menia po zmenách politických režimov na makulatúru, cez praktické návody, ako niekoho milovať alebo navariť aspoň cesnakovú polievku, až po vzácne limitované série určené pre milovníkov s vycibreným vkusom. Knihy nie sú „obyčajné produkty“, ale sú neodmysliteľnou súčasťou rozvoja ľudskej civilizácie, neraz aj sprostredkujúcim katalyzátorom jej premien (v dobrom aj v zlom). Písanie o knihách nie je vôbec jednoduchou disciplínou, keďže o knihách sa napísalo veľa, a to nielen z pohľadu literárnej histórie. Tá bola a je súčasťou vytvárania národnej identity prakticky vo všetkých spoločenstvách sveta, ktoré majú písanú podobu svojho jazyka. V literatúre o knihách nájdeme štúdie, ktoré sa venujú ako histórii písma, tlače, tlačiarenského remesla, ale rovnako aj knihy zaoberajúce sa ideologickým vplyvom kníh na spoločnosť, históriu čítania i dejiny pálenia kníh. Zdalo by sa, že knižný svet vníma a reflektuje svoje dejiny a prítomnosť z viacerých aspektov vyčerpávajúco. Čo vlastne reprezentuje kniha dnes v rámci spoločenského kontextu, čím je – ako kultúrna hodnota, ale aj ako bežná trhová komodita? Kniha nie je totiž len posvätný objekt (aj keď aj to), nie je len nositeľ poznania či dokumentácie (aj keď aj to platí), nie je len súčasť kultúrneho diskurzu (aj keď je aj súčasť budovania kultúrneho spoločenstva) a dominantná nie je len jej zábavná a relaxačná funkcia. Je však zároveň všetko spomenuté v predchádzajúcej vete, ale je aj tovarom, ktorý sa produkuje, kupuje, predáva.
